MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

spoločnosti. „Škola je súčasť spoločnosti, odráža spoločenskú situáciu s jej hodnotami
a protirečeniami, preto občianska výchova nemôže konkrétnu realitu ignorovať.“ (Baconnet – Bancal
– Fort, 2000, s. 80). Iniciatívy doplňujúce vo Francúzsku vyučovanie občianskej výchovy v collège
(sekundárny stupeň školy) a v lýceách (terciálny, stredoškolský stupeň) praktickými aktivitami sa ako
svojrázna forma „občianskej praxe“ rozvíjali už od schválenia projektu výchovy k demokratickému
občianstvu, ktorý prijala Rada Európy v októbri 1997 v Štrasburgu. Ako súčasť výchovy k občianstvu
sa v lýceách objavili také formy ako týždne občianskej iniciatívy; zaviedli sa výbory výchovy
k zdraviu a občianstvu, objavili sa projekty a programy rozvoja demokracie (program Chuť konať)
umožňujúce študentom rozvíjať občiansku zodpovednosť. V „collège“ (sekundárny stupeň školy) sa
od šk. r. 2005 objavuje v hodnoteniach trimestrálna známka „Vedecká a humanistická kultúra“ atď.
(Verdon, Guillaume, 2007, s. 2).
Vidíme teda, že francúzsky program, rovnako ako ruský, podporuje aktivity „občianskej praxe“ ako
formu občianskej a sociálnej výchovy, v čom vidím jeho inšpiratívnosť pre edukačnú prax na
Slovensku. Vo Francúzsku uskutočnili aj výskum prvých efektov takto koncipovaného programu
(jeseň roku 2004). Respondenti boli žiaci končiacich ročníkov lýceí (vyše 2500 žiakov z 400 lýceí)
(Verdon, Guillaume, 2007, s.1 – 3). Najčastejšími aktivitami, do ktorých sa študenti zapojili, boli
športové, umelecké, humanitárne, sociálne (napr. pomoc pri zavedení osvetlenia štvrte), kultúrne a
medzinárodné kultúrne aktivity. Menšie zastúpenie mali (pod 10 %) aktivity prostredníctvom médií
a internetu, činnosti spojené s obranou záujmov študentov, vedecké a technické aktivity, aktivity
v mládežníckych hnutiach, environmentálne, náboženské aktivity, ďalej aktivity osobného rozvoja
(jóga a pod.), aktivity spojené s kultúrnym dedičstvom, politické a iné aktivity (5,7 %). „Žiadne
aktivity nevykonávalo iba 1,3 % respondentov“ (Baconnet, Bancal, Fort, 2000, s. 78 – 79).
Hoci bol po prvýkrát vo Francúzsku prijatý Spoločný základ vedomostí a schopností žiaka, učiteľom
ponechal veľký priestor na rozhodovanie o formách a konkretizácii obsahu predmetu, aby mohli
uplatniť individuálny prístup a na rozvoj vedomostí a schopností žiakov a študentov využiť rozmanitú
realitu života v regióne školy na ich zapojenie do lokálnych aktivít: „Otázka zmysluplnosti občianskej
výchovy musí byť riešená pedagógmi konkrétnej školy – tí poznajú úroveň chápania žiakov a ich
správanie, od toho treba vyjsť pri hľadaní efektívnych spôsobov rozvíjania ich chápania a ich prijatia
hodnôt a vedomostí a napomáhať tomu, aby ich aplikovali v každodennej praxi. Na to je potrebné
zmenšiť vzdialenosť, ktorá oddeľuje mládež od inštitúcií a dospelých, lebo tá spôsobuje oddeľovanie
sa a často i konflikty vo vzťahoch medzi žiakmi“ (Bergounioux, 2007, s. 88). V Spoločnom základe
vedomostí a schopností žiaka sa v časti s názvom Autonómia a iniciatíva zdôvodňuje význam aktívnej
účasti žiakov na praktických aktivitách v škole i mimo nej: „Je potrebné, aby žiak prejavoval
schopnosť chápať, vytvárať a realizovať individuálne alebo kolektívne projekty v oblasti umenia,
športu, kultúrneho dedičstva či sociálno-ekonomickej sfére. Nech ide o akýkoľvek druh, projekt – vždy
potvrdený školskou ustanovizňou – valorizuje osobné nasadenie žiaka“ (Socle commune des
connaissances et des compétences, 2006, s. 23). Všetky žiakom získané vedomosti „môžu byť užitočné
na rozvoj ostatných kompetencií žiaka“. Aktívna účasť na organizovaní projektov, akcií rozvíja
u žiakov schopnosť „prechádzať od slov k činom, čo predpokladá:
• vedieť určiť spôsob úpravy projektu;
• nachádzať a kontaktovať spolupracovníkov, konzultovať, radiť sa s druhými;
• robiť rozhodnutia, brať na seba záväzky a niesť dôsledky rozhodnutí;
• zohľadňovať názor ostatných, vymieňať si s nimi informácie, organizovať stretnutia, reprezentovať
skupinu;
• určovať úlohy, ktoré treba splniť, stanovovať priority“ (Socle commune des connaissances et des
compétences, 2006, s. 23)
„Občianska prax“ žiaka rozvíja spolu so schopnosťami aj jeho postoje. Spoločný základ to
konkretizuje: „Želanie byť iniciatívny, predvídať, byť nezávislý a vynachádzavý v osobnom živote, vo
verejnom živote a neskôr v práci, predstavuje podstatnú črtu správania. To predpokladá: –
vynachádzavosť a tvorivosť; – motiváciu a odhodlanosť v realizácii cieľov“ (Socle commune des
connaissances et des compétences, 2006, s. 24).
20