MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

Miera gramotnosti reprezentuje v indexe ľudského rozvoja významnú premennú, podieľajúcu sa na
kvalite života. Stupne tzv. funkčnej gramotnosti vyjadrujú viac ako len úroveň použitia
nadobudnutých schopností čítania a písania (Národná správa o ľudskom rozvoji – Slovenská republika
2000). Prístup k vedomostiam a ku kultúre je v Európskej únii považovaný za významný faktor
tvorivého progresu a súčasne je ukazovateľom vzdelanostnej úrovne a duchovnej vyspelosti
konkrétneho národa (Macháček, 2004).
V zámeroch kurikulárnej transformácie na Slovensku – v čase a priestore globalizácie – je zachovať
a podporiť tradičné kultúrne dedičstvo, z ktorého pramenia hodnoty danej spoločnosti, overené časom
a vzťahmi, a toto dedičstvo ďalej odovzdávať, aktualizovať, reflektovať a rozvíjať. Výchova
a vzdelávanie sa odohrávajú v prostredí, ktoré je sýtené vzťahmi a sociálnymi procesmi. Samotná
výchova a vzdelávanie sú súčasťou oveľa širších sociálnych kontextov. Individuálny psychický život
človeka je od tohto prostredia závislý, ale súčasne je – napriek tejto determinovanosti – plne
autonómny.
Uvedomenie si súvislostí a adekvátne osobné pochopenie výchovno-vzdelávacieho kontextu, znamená
poskytovať možnosti, aby mladý človek dokázal udržiavať a tvoriť hodnoty (kreatívny a prokreatívny
proces). Nie je možné vychovať kultúrne gramotného človeka v celej jeho komplexnosti, pokiaľ mu
nie je umožnená základná zmysluplná skúsenosť – podieľať sa na kreatívnom a prokreatívnom
procese, ktorým kultúrne dedičstvo tvorí a pretvára v prospech života. Zreteľné rozlišovanie hodnôt je
jedným z predpokladov byť tvorivým. Nakoľko je funkčná orientačná schopnosť človeka v chaose
a mase zmyslových, faktografických, vzťahových informácií, natoľko funkčné a efektívne bude i jeho
bytie.
Kultúrne gramotný človek dokáže uplatniť svoju tvorivosť. Osobná transformácia jeho kultúrnej
gramotnosti do praxe by mala byť zrejmá z jeho postojov k väčšinovej (žiaľ, nie vždy
proexistenciálnej) kultúre alebo rôznym subkultúram. Vo výchovno-vzdelávacích cieľoch to znamená
ponúkať priestor pre kultiváciu recepcie a zrelých postojov k produkcii. Kultúrne gramotný človek
dokáže v prvotnej podobe pretvárať zlo na dobro, škaredé na krásne a pritom prehlbovať seba
v zmysle ontologickej vertikalizácie (noetický priestor zmysluplnosti) a psycho-sociálnej integrácie
(priestor identity).
Personálny vývin je procesom transformácie prebiehajúcim od menej integrovaného
k integrovanejšiemu (Říčan, 2004). Integrácia zabezpečuje tvorbu personálnej jednoty rešpektovaním
a uplatňovaním ontologických hodnôt a zákonov. Pod integritou sa rozumie nielen celistvosť,
neporušiteľnosť, nedotknuteľnosť, čiže stav, do ktorého nemožno svojvoľne zasiahnuť (SLEX, 1999),
ale i zabezpečenie personálnej jednoty rešpektovaním a uplatňovaním ontologických hodnôt
a zákonov. Vývinový proces integrácie osobnosti je procesom stávania sa sebou samým.
O integrovanom človeku je možné hovoriť až vzhľadom na kvalitu vzťahov, v ktorých žije. Ide
o dozrievanie osobnosti vzhľadom na jej primárnu antropologickú víziu pro-existencie a budovania
vlastnej identity na základe zdieľania s inými. Tento vývin je potom chápaný ako zmena odohrávajúca
sa v oblasti praktického existenciálneho postoja (Výrost – Slaměník, 2000), a je badateľná aj v etickej
angažovanosti a kreatívnom i prokreatívnom prístupe k životu. Zmena sa dotýka aktuálneho
a habituálneho určenia vlastného života konkrétnym človekom na základe jeho rozhodnutí.
Zmysluplné vzdelávanie a výchova poskytuje okrem informácií aj zážitok, nadobudnutý v aktivitách.
Zážitok sa vertikalizuje do tej miery, do akej dáva príležitosť napĺňať potreby sebaaktualizácie
a sebatranscendencie. Pri saturovaní existenciálne poňatej túžby človeka po zmysle sa zážitok môže
integrovať do skúsenosti.
Ľudskou základnou dispozíciou je transformovať prežívanú skutočnosť a vlastnú (seba)skúsenosť do
tvarov (kreovať) a naopak, tieto tvary opäť prežívať (re-kreovať). Skúsenosť je konštituujúcim
faktorom zrelosti človeka, avšak len vtedy, ak je pomenovaná a integrovaná do dovtedajšieho
komplexu zážitkov. Osobnostný rast je procesom transformácie aktuálnej situácie jej vertikalizáciou
cez:
• konkrétne prežívanie situácie,
• hľadanie zmyslu situácie,
56