MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

3. Altruizmus ako prosociálne správanie, ktoré smeruje k redukcii negatívneho podráždenia, ktoré
vzniká na základe percepcie distresu druhej osoby. Tento prístup predpokladá, že takéto prosociálne
správanie je motivované prianím redukovať vlastnú úzkosť, distres či iné negatívne stavy.
Aj vo výchove súčasnej mládeže je potrebné zamerať sa na podporovanie a rozvíjanie osobnosti, ktorá
disponuje prosociálnym správaním, teda prosociálnej osobnosti. Prosociálnu osobnosť podľa A.
Kubicovej (In: Mlčák – Paulík – Záškodná, 2008, s. 40 ) možno vymedziť ako osobnosť orientovanú
smerom k druhým ľuďom, a to v kognitívnej, emocionálnej i vôľovej rovine. L. A. Penner a M. A.
Finkelstein (In: Mlčák – Paulík – Záškodná, 2008) definujú prosociálnu osobnosť ako trvalú tendenciu
myslieť na blaho iných osôb, mať o druhých empatický záujem a správať sa spôsobom, ktorý prináša
prospech druhým. Prosociálna orientácia ako dispozičná charakteristika je pozorovateľná už u detí
predškolského veku. Ide o kombináciu niekoľkých osobnostných rysov, ktoré súhrnne ovplyvňujú
konanie prinášajúce pozitívne prosociálne konsekvencie príjemcom pomoci. Pomáhajúce správanie sa
podľa H. W. Bierhofa (Kubicová, In: Mlčák – Paulík – Záškodná 2008, s. 40) rozvíja postupne so
zrením osobnosti a jej čiastkových kognitívnych a afektívnych zložiek.
Vzhľadom na závažnosť problematiky prosociálnosti sme venovali pozornosť tomuto javu i v našom
výskume, z ktorého vybrané výsledky uvádzame v našom príspevku.
Výskum
Cieľom nášho akčného výskumu bolo zistiť možnosti rozvíjania prosociálneho správania
prostredníctvom nami vytvoreného intervenčného programu, zistiť mieru prosociálnosti u žiakov
strednej školy a porovnať mieru prosociálnosti u žiakov z vidieka a mesta pred a po uplatnení
intervenčného programu.
Pred aplikáciou intervenčného programu sme zisťovali úroveň prosociálneho správania
prostredníctvom nami vytvoreného Testu P, súčasťou ktorého bolo 20 modelových situácii. Ako
východisko pre spracovanie modelových situácii nám slúžil teoretický model prosociálneho správania
Roche Olivara, ktorý obsahuje desať faktorov, a to: 1. Ľudská dôstojnosť a sebaúcta. Prisúdenie
dôstojnosti a hodnoty sebe, ostatným ľuďom, kolektívom a okoliu. 2. Postoje a spôsobilosti
medziľudských vzťahov. 3. Hodnotenie pozitívneho správania iných. 4 Kreativita a iniciatíva. 5.
Komunikácia a vyjadrenie citov 6. Interpersonálna a sociálna empatia. 7. Asertivita. Sebakontrola.
Konflikty s ostatnými. 8. Reálne a zobrazené modely. 9. Prosociálne správanie. 10. Kolektívna
a komplexná prosociálnosť.
Jeden faktor sme sledovali na dvoch modelových situáciách. Mieru prosociálnosti sme zisťovali
z hľadiska piatich ukazovateľov, a to pomáhanie, podelenie sa, súcit, pomoc, empatia. Každej
modelovej situácií sme ponúkli päť možností odpovedí, možností ako sa správať, konať či myslieť
v danej situácii. Pri spracovaní odpovedí sme ku každej odpovedi priradili číselnú – bodovú hodnotu.
Pri zakrúžkovaní odpovede a) dosiahli žiaci 1 bod, v odpovedi b) 2 body, c) 3 body, d) 4 body
a zakrúžkovaním piatej odpovede – e) – mohli získať 5 bodov. Číslo 5 vyjadrovalo najprijateľnejšie
správanie. Z nameraných hodnôt sme potom vypočítali priemerné hodnoty a smerodajné odchýlky.
V nadväznosti na to sme počas dvoch mesiacov aplikovali Intervenčný program prosociálnosti, ktorý
obsahoval podrobný opis desiatich sedení. Každé sedenie malo presne vymedzený čas, cieľ, aktivity a,
samozrejme, po každom sedení nasledovala reflexia. Jednotlivé aktivity a úlohy boli zamerané na
rozvíjanie a posilňovanie jednotlivých zložiek prosociálneho správania. Výskumnú vzorku tvorilo
pätnásť žiakov vo veku 16 rokov, ktorí pochádzali z mesta i vidieka. Pripomíname, že výskum sme
realizovali v spolupráci so školskou psychologičkou, ktorá vo veľkej miere participovala na tvorbe
intervenčného programu i na jeho realizácii. Práve školský psychológ môže v značnej miere prispieť
k rozvíjaniu prosociálnej osobnosti, resp. prosociálnemu správaniu žiakov.
Cieľom intervenčného programu bolo pozitívne zasiahnuť do zaužívaných spôsobov správania sa
mladých ľudí, zmeniť ich smerom k prosociálnejším prejavom, prispieť k vytvoreniu lepšej atmosféry
v triede, prispieť k vytvoreniu triedneho spoločenstva plného dôvery, ústretovosti, pomoci a empatie.
Intervenčný program sa skladal z desiatich 45-minútových sedení, pričom každé sedenie sa začínalo
219