MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

nevyhnutnú vstupnú fázu emocionálnej a kognitívnej senzibilizácie. Ide o etapy motivovania žiakov,
scitlivenia a ďalej expozície témy. Cieľom je pochopenie novej skutočnosti a emocionálne stotožnenie
sa s ňou. Nasleduje nácvik v triede, zabezpečujúci fixovanie učiva. Poslednou je aplikačná fáza
získavania reálnej skúsenosti. Významnou spoločnou črtou oboch predmetov je zaraďovanie
sebareflexie a meditatívneho zhrnutia hlavnej myšlienky na záver hodiny, v prípade 1. stupňa
presahovanie dosahu témy do praktického života prostredníctvom koncentrácie na jednu vetu na
týždeň. Podobne blízke paralely možno nájsť pri komparácii používaných vyučovacích metód a metód
utvárania mravnej identity v oboch predmetoch.
Z didakticko-technologického hľadiska (Švec, 2002, s. 51) je prevládajúcim spoločným prvkom oboch
predmetov cieľová doména vychovávania a sociálneho učenia sa, o čom napokon svedčí aj samotný
názov výchova pri oboch predmetoch. Čo sa týka domény vzdelávania, na základe našej analýzy
súčasného stavu nachádzame v NV väčší dôraz na osvojovanie vedomostí než v EV. Oba predmety
(najmä na 1. stupni ZŠ) by mali, samozrejme, využívať aj doménu vycvičovania, umožňujúcu
dosahovať optimálny vývin adekvátnych zručností dieťaťa.
Na rozdiel od EV, ktorá svoje ciele na 1. stupni realizuje takmer výlučne hrovými a na 2. stupni
rôznymi interaktívnymi metódami a novými organizačnými formami, pozorovanie v praxi, ako aj
analýza metodických materiálov NV pre 1. stupeň ZŠ potvrdzujú, že v praxi súčasnej NV niektorých
konfesií v SR pozvoľna dochádza k postupnej zmene od transmisívnej, encyklopedickej výučby ku
„kontextuálnejšej“ výučbe orientovanej na žiaka a na proces jeho rozvoja. Hoci dogmatický spôsob
vyučovania NV ešte miestami nie je minulosťou, katechetické centrá v podstate prezentujú moderný
fenomenologický, tematicky orientovaný prístup výučby kresťanstva, resp. vlastnej konfesie.
Informácie o iných konfesiách či náboženstvách sú prezentované len ako prehľady o náboženstve,
resp. o inej konfesii. Dochádza k častejšej aplikácii metód zážitkového učenia sa, využívaných práve
v etickej výchove (najmä tzv. anketových metód: dialóg, diskusia a pod.). Zatiaľ sa zriedkavo používa
projektová metóda a metóda rolových hier. Vzhľadom na špecifickosť učiva na 1. stupni ZŠ sa
najväčší dôraz kladie na prácu s príbehmi.
1.3. Prienik kľúčových prvkov EV do NV
Už z našich sond a prieskumov praxe NV z rokov 1998 – 2005 vyplynuli prvé odporúčania, aby
osnovy NV kládli väčší explicitný dôraz na témy výchovy k prosociálnosti a zvlášť na 1. stupni ZŠ
venovali viac pozornosti otázkam pozitívneho budovania medziľudských komunitných vzťahov.
Úlohou výskumu v rokoch 2007 – 2008, realizovaného prostredníctvom obsahovej analýzy, bolo
overiť správnosť takto naznačených potrieb a trendov. Zaoberal sa preto detailne riešením otázky, či
sa v praxi rozvíja prosociálnosť v rámci NV podobným spôsobom a s podobnou intenzitou ako na
etickej výchove (hoci toto nie je základným explicitným zámerom NV).
Výberový súbor tohto výskumu bol zvolený zo základného súboru, ktorý tvorili všetky existujúce
učebné osnovy a učebnice NV. Výber bol uskutočnený na základe kritéria, aby išlo o takú NV, ktorej
učebné osnovy, ako aj adekvátne učebnice boli v čase výskumu verejne dostupné a odsúhlasené
Ministerstvom školstva SR. Záznamové jednotky tvorilo prvých desať kľúčových pojmov –
tematických celkov osnov etickej výchovy pre 1. a 2. stupeň základných škôl Etickej výchovy R. R.
Olivara, kategorizovaných prostredníctvom jednoduchej pomôcky, použitia tzv. „kategorizačného
kľúča (10 charakterizovaných kategórií, označených rímskymi číslicami od I. po X.).
Hlavným cieľom tohto výskumu bolo analyzovať obsah učebníc a osnov náboženskej výchovy
z hľadiska uplatnenia a rozvíjania konkrétnych atribútov obsahu etickej výchovy (tzv. 10 základných
tém), ako aj zisťovania, či tieto kategórie EV sú prirodzenou súčasťou dokumentov NV, a ak áno, do
akej miery. Výskum teda porovnával frekvenciu výskytu explicitných a úzko implicitných (na základe
predvýskumu definovaných) kategórií výchovy k prosociálnosti v osnovách a učebných materiáloch
NV. Treba úprimne povedať, že išlo o prvý pokus nahliadnuť do tejto problematiky, z čoho vyplýva,
že určite je možnosť zlepšovania metodiky tohto skúmania. Účelom tejto práce nebola a nemala by
byť, ako sme už naznačili, generalizácia zistení v zmysle hodnotiacich výrokov o oboch predmetoch,
pretože v skutočnosti sa tieto predmety v účele svojej existencie v zásade líšia. Išlo len o zmapovanie
84