MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

• kultúrnu konfrontáciu s masovou kultúrou a subkultúrami,
• až po životnú aktualizáciu zmyslu a jeho personálne vykonanie v praxi (napr. v kreatívnom
a prokreatívnom procese).
Človek zvnútorňovaním ontologických, morálnych, estetických hodnôt vrastá do kultúry. Hodnoty
tvoria pomerne stabilnú a trvalú štruktúru osobnosti i konkrétneho sociokultúrneho rámca
(Cakirpaloglu, 2004). Proces personálnej integrácie človeka pozostáva z množstva zmysluplných
skúseností. Ak zážitky nie sú reflektované, skúsenosť v kreatívnom a prokreatívnom procese tvorby
hodnôt nemôže byť integrovaná do štruktúry osobnosti a prispievať tak k jej vertikalizácii.
Ľudská skúsenosť je postavená na prirodzenej potrebe zážitku. Zážitok nutne musí mať svoju psychofyziologickú
koreláciu v anatomickom a psychickom systéme osobnosti a súčasne významový
(tematický) korelát v sociokultúrnom a ontologickom systéme. Pri zážitku vždy ide o totálny komplex
vnemov, ktoré môžu byť vyhodnocované a doplňované do súboru skúseností. Nová skúsenosť,
plynúca z aktuálnych zážitkov, je už istý metazážitok, ktorý je reflektovaný a integrovaný do
osobnosti na axiologickej a kognitívno-spirituálnej úrovni. Zážitok ako výsledok prežívania je pre
človeka prameňom skúsenosti. Skúsenosť v sebe zahŕňa okrem zážitku i poznanie a implicitnú potrebu
jeho komunikácie iným, a to v prvom rade prostredníctvom hodnotovej orientácie vlastného života.
Skúsenosť je teda výsledkom:
• zážitku (percepčno-emočného procesu),
• poznania (spracovania zážitku posúdením jeho hodnoty),
• uskutočňovania (explicitný súlad vôle s kogníciou prejavujúci sa určitým rozhodnutím, hodnotová
podstata vlastných činov),
• komunikovania (implicitná nevyhnutnosť transferu poznania iným ľuďom, zväčša cez činy).
O1 Dynamizmus získavania skúseností (Gajdošíková Zeleiová)
V existenciálnom zážitku človek prežíva svoju identitu, stáva sa tým, ktorým naozaj je. Fenomén
zážitku mu umožňuje integrovať v rôznej miere – závislej od súladu s jeho teleologickým
sebauskutočnením – potenciálne a aktuálne ja. Pri teleologickom sebauskutočnení ide o schopnosť
človeka účelovo smerovať svoj život k integrite a komplexite, mať cieľové zameranie vzhľadom na
ľudské dobro. Integrácia zážitku do dovtedajšej skúsenosti vertikalizuje ľudské bytie do spirituálneho
57