MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

V Maďarsku, rovnako ako v Poľsku, sa predmet etická výchova nevyučuje. Personálnemu, sociálnemu
a morálnemu vývoju sa venuje Poznanie človeka a etika, ako aj Človek a poznanie spoločnosti, etika
(Maďarsko) a Etika (Poľsko). Svojim obsahom však predmet Etika prvoučný charakter, najmä v jeho
prvých troch ročníkoch výučby.
V Českej republike za ekvivalenty etickej výchovy považujeme prierezové témy Osobnostná
a sociálna výchova a Dramatická výchova. Medzi nepovinné predmety je tiež zaradená Etická
výchova, ktorá má identický obsah i ciele ako slovenský predmet. Osobnostná a sociálna výchova je
praktická disciplína, ktorá sa zaoberá rozvojom kľúčových životných schopností a zručností
(spôsobilostí) pre každodenný život. V základom vzdelávaní táto prierezová téma „akcentuje
formatívne prvky, orientuje sa na subjekt aj objekt, je praktická a má každodenné využitie v živote“.
(RVP, 2005, s. 90) Špecifikom, ktoré uvádza RVP je to, že učivom sa stáva sám žiak, skupina žiakov
a každodenné situácie. Zmyslom OSV by sa malo stať „pomoc žiakom pri hľadaní vlastnej cesty
k životnej spokojnosti založenej na dobrých vzťahoch k sebe, k ľuďom a ku svetu“. (RVP, 2005, s. 91)
V Rakúsku sa na štátnych školách sa vyučuje povinná konfesionálna Náboženská výchova, ku ktorej
existuje ako alternatívny predmet Etika, ale tento v praktickej realizácii sa často obmedzuje v podstate
iba na zabezpečenie pedagogického dozoru nad žiakmi, ktorí nenavštevujú predmet náboženská
výchova. V tomto zmysle je dokonca učebný predmet istým spôsobom pre náboženskú výchovu
konkurenčným. Etika sa ponúka aj ako ďalší výberový učebný predmet. (Hanesová, D., 2006, s. 89)
Z pobaltských krajín sa Etická výchova, či etika nevyučuje len v Estónsku, a to aj napriek tomu, že za
výrazne religiózny štát je považovaná Litva (Etická výchova je alternatívou k náboženskej výchove).
Rozvoj mravného uvedomenia patrí podľa národného kurikula pre základné školy medzi
najdôležitejšie ciele škôl a jednou z fundamentálnych vzdelávacích oblastí na primárnom stupni
vzdelávania je preto mravná výchova, ktorá môže mať podobu náboženskej alebo etickej výchovy.
(Korim, V., 2008, s. 52)
Z rozvojových krajín sme bližšie informácie získali len z Európskej databázy edukačných systémov
Eurybase. Podľa dostupných informácií sa v Bulharsku ani v Rumunsku nevyučuje v primárnom
vzdelávaní etická výchova. Za ekvivalent v primárnom vzdelávaní je možné považovať len
vzdelávaciu oblasť Ľudská bytie a spoločnosť v rumunskom edukačnom systéme. V Ruskej federácii
sa predmet etická výchova nevyučuje. Za alternatívu je možné v primárnom vzdelávaní považovať dva
predmety: Náuka o spoločnosti a Okolitý svet.
Z naznačených koncepcií predmetov etická výchova, či jej ekvivalentov je možné konštatovať, že
ciele predmetu poskytujú súbor morálnych kvalít osobnosti dieťaťa, ktoré by malo mať na konci
primárneho vzdelávania. Zvyčajne sú vyjadrené vo výkonoch žiakov, ktoré sa dajú odpozorovať
v bežnom správaní sa dieťaťa a je možné identifikovať ciele, ktoré smerujú k rozvoju filozofického
myslenia a videnia sveta, k rozvoju sebapoznania a kultúrnej identifikácie, k posilneniu
multikultúrneho rešpektu, tolerancie a akceptácie, záujmu o poznávanie inej kultúry, ako je ich
vlastná. Ďalším súborom požiadaviek, ktoré vymedzuje etická výchova je možné zaradiť do kategórie
občianskych schopností, zručností a cností i všeobecných morálnych kvalít. Etická výchova
v primárnom vzdelávaní je zvyčajne chápaná ako propedeutický predmet pre ďalší osobnostný,
sociálny, morálny i občiansky rozvoj dieťaťa, čomu sú prispôsobené ciele, obsah i edukačné stratégie
predmetu.
Po teoretickej analýze kurikúl etickej výchovy a ekvivalentných predmetov sa domnievame, že
najväčšie nedostatky v slovenskej koncepcii sú v oblasti cieľov – v ich formulácii, konzistentnosti a v
primeranosti, v nevymedzení štandardov a kompetencií, ktoré má žiak nadobudnúť, v náročnosti
a neprimeranosti obsahu, i v metódach, ktoré sa orientujú len na školské a triedne prostredie. Na
základe cieľov etickej výchovy by vychovávaná osobnosť mala byť schopná konať na základe
zvnútornených etických noriem, má mať zrelý morálny úsudok, avšak v cieľoch ani v obsahu etickej
výchovy, hlavne na 1. stupni ZŠ, nie je vytvorený priestor pre uvažovanie, skúmanie a polemizovanie
o hodnotách, ktoré deti vo svojich životoch uznávajú, resp. tie, ktoré by mali byť súčasťou ich
hodnotového systému. Etická výchova podľa tematických celkov a ročníkových cieľov úplne
obchádza gnozeologický základ, nevychádza z etiky, resp. z filozofie všeobecne (ako je to napr. vo
Fínsku, v Bavorsku alebo v Belgicku), ale venuje sa len praktickej psychológii realizovanej cez
50