MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

učiteľom. Ak zadáte študentovi spracovať seminárnu prácu na tému odpustenie, bude hľadať
najjednoduchšie možné cesty, ako zadanie splniť a mať ho za sebou (proklamovať záujem). Ten istý
človek však bude o odpustení dlho a s plným nasadením uvažovať v kruhu svojich priateľov pri
večernej debate na výlete.
Cieľom dobrého učiteľa by malo byť túto hrubú líniu zrušiť a svojím vlastným konaním a postojmi
dať najavo, že pre neho neexistuje (že princípy, podľa ktorých sa riadi, sú rovnaké, kdekoľvek sa
nachádza). To, čo učí v škole, bude s nadšením rozoberať aj mimo nej. A naopak, bude vyzývať deti,
aby to, čím žijú vo svojom voľnom čase, a čo je pre nich dôležité, vedeli ponúknuť ako tému dialógu a
ako skúsenosť pre riešenie školských úloh.
Pedagogika etickej výchovy poskytuje priestor práve pre toto premostenie medzi užitočnou
štruktúrovanosťou výchovného pôsobenia inštitúcie a kľúčovým aspektom výchovy charakteru –
slobodou.
1.4. Izolovanosť vs. spolupráca
Z iného pohľadu môžme o prílišnej „inštitucionalizovanosti“ školy hovoriť vtedy, ak sa neotvára
okoliu a zostáva izolovaná. Ak som v úvode hovoril o špecifických výhodách pedagogiky voľného
času, je možné to pochopiť aj ako inšpiráciu pre vedenie škôl a samotných učiteľov, aby viac
spolupracovali s dostupnými výchovnými voľnočasovými strediskami, občianskymi združeniami,
centrami voľného času a pod., pretože v nich sa kumuluje mnohokrát veľký rovesnícky potenciál,
ktorý – ak je správne motivovaný –môže sa stať hlavnou ťažnou silou v procese efektívnej edukácie.
Nespornou výhodou školy je jej kontinuálny charakter. Dlhodobý kontakt so žiakom, ten sa môže stať
intenzívnym a výchovne naozaj silne efektívnym, ak učiteľ vstúpi do sveta voľného času dieťaťa napr.
aj prostredníctvom manažovania voľnočasových peer-to-peer programov. Voľnočasový program
dokáže akcelerovať niektoré pozitívne procesy a môže prísť k celkovej synergii vplyvu výchovy školy
(najmä učiteľa etickej výchovy) a výchovy vo voľnom čase.
Záver
Tento príspevok v žiadnom prípade nemal ambíciu predstaviť komplexnú štúdiu, či výpočet činiteľov,
ktoré sa podieľajú na interiorizácii morálnych hodnôt, alebo im bránia. Ide len o niekoľko námetov
formulovaných v možno nie bežnej terminológii a pokus poodkryť opomínané miesta v reflexii
výchovného prístupu a osobnosti učiteľa i žiaka týkajúce sa predovšetkým ich autentickosti.
Vo všeobecnosti môžem konštatovať, že hranicou výchovnej efektivity je kvalita medziľudského
vzťahu zúčastnených. V tomto smere preberá učiteľ etickej výchovy významnú zodpovednosť, pretože
práve on sa svojím výberom predmetu zaviazal k tvoreniu vzťahov. Jeho ľudské a morálne kapacity sú
však nutne obmedzené, takže neustále bude konfrontovaný s neúspechom a bude musieť vedieť veľmi
múdro regulovať svoj cit pre zodpovednosť, aby bol schopný identifikovať pozitívne zmeny
v skutočnej interiorizácii hodnôt u vychovávaných detí a aby tak evidoval pozitívnu spätnú väzbu.
Vyhodnocovanie efektivity výchovného pôsobenia je mnohonásobne zložitejšie než vyhodnocovanie
kognitívnych cieľov v akomkoľvek inom vyučovacom predmete. Preto sa mi javí predmet etická
výchova ako najnáročnejší školský predmet z pohľadu učiteľa. V každom prípade úroveň jeho
náročnosti rastie s úrovňou citu výchovnej zodpovednosti učiteľa.
30