MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

DUCHOVNOSŤ, KRÍZA SPOLOČNOSTI A VÝZNAM
ETICKEJ VÝCHOVY V EDUKAČNOM PROCESE
Janka KYSEĽOVÁ
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Pedagogická fakulta, Katedra etickej a občianskej výchovy, e-mail: jkyselova@pdf.umb.sk
Abstrakt
Za jeden z najcitlivejších problémov 21. storočia, ktorý charakterizuje našu spoločnosť možno
považovať jej globálnu duchovnú krízu. Do veľkej miery sme ovplyvňovaní materiálnymi statkami, na
základe čoho dochádza k diametrálnym zmenám morálnych hodnôt, čo ovplyvňuje náš individuálny
i spoločenský život, postavenie človeka v spoločnosti, učiteľa a študenta vo výchovno-vzdelávacom
procese. Strácame múdrosť, múdrosť dotýkajúcu sa priamo nášho duševného života. Na základe
uvedených skutočností treba zdôrazniť dôležitosť a význam etickej výchovy v edukačnom procese,
pretože rieši problémy každodenného života a jedným z jej hlavných cieľov je práve pochopenie
a uvedomenie si skutočných mravných hodnôt jednotlivca a spoločnosti.
Abstract
21st century characteristic for our society. We are influenced to a great extent by material values on
the basis of which moral values change substantially. They also influence our individual as well as
social lives, the status of man in society and the status of teacher and student in education. We are
losing wisdom, wisdom connected directly to our spiritual life. On the basis of these facts i tis
necessary to emphasize the importance of ethical education in the process of education asi t solves
problems of everzday life. One of its basic aims is understanding and awareness of real moral values
of individuals and society.
Veľkou chorobou dvadsiateho prvého storočia, ktorá znásobuje všetky naše problémy a ovplyvňuje
náš individuálny i spoločenský život, sa javí absencia duše. Ak ju zanedbávame, neprejavuje sa to
priamo, ale prostredníctvom rôznych symptómov, nutkavých závislostí, násilí, straty zmyslu života...
Nastáva pokušenie tieto symptómy izolovať alebo ich vykoreniť z nášho života. Naším hlavným
problémom však je, že sme stratili múdrosť, ktorá sa duše priamo dotýka, a tiež sme stratili o ňu
záujem. Často podliehame náladám a emocionálnym bolestiam ako indivíduá, učitelia, študenti, ale
tiež ako národ. Stretávame sa s obrovským množstvom hroziaceho zla. Ak načrieme do histórie,
nájdeme ľudí, ktorí písali o povahe a potrebách duše. Ohliadneme sa teda do minulosti, aby sme pri
obnove tejto múdrosti našli našich sprievodcov.
Nie je možné presne definovať, čo vlastne duša je. Definícia je intelektuálna záležitosť, zatiaľ čo duša
dáva prednosť predstavivosti. Intuitívne vieme, že má niečo spoločné s pôvodnosťou, hĺbkou,
napríklad keď hovoríme, že určitá hudba má dušu alebo istá významná osoba je oduševnená, duševná
či hlboká. Pri pozornom skúmaní významu slov, čo predstavuje plnohodnotný, duševný, zistíme, že je
spätý so životom vo všetkých jeho súvislostiach: dobré jedlo, uspokojujúca konverzácia, skutoční
priatelia a skúsenosti uložené v pamäti, dotýkajúce sa srdca. Anima sa prejavuje v oddanosti, láske
a spoločenstve, ale tiež v obrátení sa do seba, aby sme sa mohli venovať vnútornému rozhovoru
a intimite. Ak sa naučíme byť asertívnymi, naučíme sa milovať, hnevať sa, vyjadrovať svoje pocity,
meditovať alebo sa pozerať na veci s nadhľadom, neznamená to ešte, že naše problémy zmiznú.
Stredoveké a renesančné knihy vyjadrovali starostlivosť a úctivosť, nikdy však neboli príliš rafinované
a nesľubovali „nebo na zemi“. Dávali pokyny pre dobrý život a poskytovali rady pre praktickú
pozemskú životnú filozofiu. Tento pokorný prístup je otvorenejší voči ľudským slabostiam a vidí
v nich dôstojnosť a pokoj, ktoré vychádzajú ich z prijatia, ako z nejakej metódy výstupu nad našu
ľudskú situáciu.
141