MRAVNÃ VÃCHOVA V Å KOLÃCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ÄÃ
MRAVNÃ VÃCHOVA V Å KOLÃCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ÄÃ
MRAVNÃ VÃCHOVA V Å KOLÃCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ÄÃ
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
DUCHOVNOSŤ, KRÍZA SPOLOČNOSTI A VÝZ<strong>NA</strong>M<br />
ETICKEJ VÝCHOVY V EDUKAČNOM PROCESE<br />
Janka KYSEĽOVÁ<br />
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici<br />
Pedagogická fakulta, Katedra etickej a občianskej výchovy, e-mail: jkyselova@pdf.umb.sk<br />
Abstrakt<br />
Za jeden z najcitlivejších problémov 21. storočia, ktorý charakterizuje našu spoločnosť možno<br />
považovať jej globálnu duchovnú krízu. Do veľkej miery sme ovplyvňovaní materiálnymi statkami, na<br />
základe čoho dochádza k diametrálnym zmenám morálnych hodnôt, čo ovplyvňuje náš individuálny<br />
i spoločenský život, postavenie človeka v spoločnosti, učiteľa a študenta vo výchovno-vzdelávacom<br />
procese. Strácame múdrosť, múdrosť dotýkajúcu sa priamo nášho duševného života. Na základe<br />
uvedených skutočností treba zdôrazniť dôležitosť a význam etickej výchovy v edukačnom procese,<br />
pretože rieši problémy každodenného života a jedným z jej hlavných cieľov je práve pochopenie<br />
a uvedomenie si skutočných mravných hodnôt jednotlivca a spoločnosti.<br />
Abstract<br />
21st century characteristic for our society. We are influenced to a great extent by material values on<br />
the basis of which moral values change substantially. They also influence our individual as well as<br />
social lives, the status of man in society and the status of teacher and student in education. We are<br />
losing wisdom, wisdom connected directly to our spiritual life. On the basis of these facts i tis<br />
necessary to emphasize the importance of ethical education in the process of education asi t solves<br />
problems of everzday life. One of its basic aims is understanding and awareness of real moral values<br />
of individuals and society.<br />
Veľkou chorobou dvadsiateho prvého storočia, ktorá znásobuje všetky naše problémy a ovplyvňuje<br />
náš individuálny i spoločenský život, sa javí absencia duše. Ak ju zanedbávame, neprejavuje sa to<br />
priamo, ale prostredníctvom rôznych symptómov, nutkavých závislostí, násilí, straty zmyslu života...<br />
Nastáva pokušenie tieto symptómy izolovať alebo ich vykoreniť z nášho života. Naším hlavným<br />
problémom však je, že sme stratili múdrosť, ktorá sa duše priamo dotýka, a tiež sme stratili o ňu<br />
záujem. Často podliehame náladám a emocionálnym bolestiam ako indivíduá, učitelia, študenti, ale<br />
tiež ako národ. Stretávame sa s obrovským množstvom hroziaceho zla. Ak načrieme do histórie,<br />
nájdeme ľudí, ktorí písali o povahe a potrebách duše. Ohliadneme sa teda do minulosti, aby sme pri<br />
obnove tejto múdrosti našli našich sprievodcov.<br />
Nie je možné presne definovať, čo vlastne duša je. Definícia je intelektuálna záležitosť, zatiaľ čo duša<br />
dáva prednosť predstavivosti. Intuitívne vieme, že má niečo spoločné s pôvodnosťou, hĺbkou,<br />
napríklad keď hovoríme, že určitá hudba má dušu alebo istá významná osoba je oduševnená, duševná<br />
či hlboká. Pri pozornom skúmaní významu slov, čo predstavuje plnohodnotný, duševný, zistíme, že je<br />
spätý so životom vo všetkých jeho súvislostiach: dobré jedlo, uspokojujúca konverzácia, skutoční<br />
priatelia a skúsenosti uložené v pamäti, dotýkajúce sa srdca. Anima sa prejavuje v oddanosti, láske<br />
a spoločenstve, ale tiež v obrátení sa do seba, aby sme sa mohli venovať vnútornému rozhovoru<br />
a intimite. Ak sa naučíme byť asertívnymi, naučíme sa milovať, hnevať sa, vyjadrovať svoje pocity,<br />
meditovať alebo sa pozerať na veci s nadhľadom, neznamená to ešte, že naše problémy zmiznú.<br />
Stredoveké a renesančné knihy vyjadrovali starostlivosť a úctivosť, nikdy však neboli príliš rafinované<br />
a nesľubovali „nebo na zemi“. Dávali pokyny pre dobrý život a poskytovali rady pre praktickú<br />
pozemskú životnú filozofiu. Tento pokorný prístup je otvorenejší voči ľudským slabostiam a vidí<br />
v nich dôstojnosť a pokoj, ktoré vychádzajú ich z prijatia, ako z nejakej metódy výstupu nad našu<br />
ľudskú situáciu.<br />
141