MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

Metódy rozvoja mravných kvalít osobnosti dieťaťa – napr. diskusia, empatický rozhovor, rozhovory na
tému prežívania, umelecké vyjadrenie schopnosti empatie a pocitov, interakčné cvičenia príjemných
zážitkov, slávnosti a prezentácie, spätnej väzby, hodnotenia správania sa a konania dieťaťa,
posilňovanie pozitívneho správania – pochvala, povzbudenie, odmena, výhoda, vyvodzovanie nového,
pozitívneho správania, potláčanie nevhodného správania, modifikácia správania, simulovanie
životných situácií, hranie rol, vzoru, imitácie, metódy asertívneho správania, kooperácia, hlasovanie,
sociodramatické hry presviedčania, objasňovania, vzoru – príkladu, cvičenia, zhodnocovania, metóda
zážitku, situačno-problémová metóda, vychádzka, výlet, exkurzia, pozorovanie, demonštrácia, pokus,
experimentovanie, projektová metóda a iné (bližšie Zelina, 1996; Žilínek, 1997).
Uplatňovaním variability edukačných metód je dieťa vedené k získavaniu mravných zážitkov,
skúseností aktívnym učením sa v sociálnej realite a v hrových činnostiach. Dieťa zmyslami vníma,
emocionálne prežíva a kognitívne analyzuje (spracúva) rôzne situácie a vzťahy k sebe, iným aj
k okolitému svetu. Formovanie mravných kvalít osobnosti dieťaťa v preprimárnom vzdelávaní je
závislé od aktivity dieťaťa v edukačných činnostiach navrhovaných a vedených učiteľkou. Aktívne
učenie sa (vyučovanie) dieťaťa v mravných normách a hodnotách má typické charakteristiky
(aplikované od Oravcová, 2006):
• je participatívne – dieťaťu neodovzdávať hotové mravné poznatky a požiadavky, ale umožniť mu
ich poznávať cez vlastnú aktivitu v rozmanitých činnostiach, situáciách,
• je kooperatívne – dieťa si má mravné hodnoty a normy osvojovať pri spoločných úlohách,
v interakcii, spolupráci a komunikácii s inými deťmi aj dospelými,
• je zážitkové (skúsenostné) – dieťa má získavať mravné zážitky, skúsenosti v priamom kontakte
s ľuďmi aj okolitým svetom, pričom je dôležité uňho podporovať rozvoj uvedomelého prežívania,
reflexívne spôsobilosti (hodnotenie svojho správania a konania),
• je kreatívne – dieťaťu dávať príležitosti na uplatnenie divergentného myslenia pri zvládaní
mravných situácií dobra a zla, aby bolo schopné tvorivo riešiť morálne konflikty, dilemy, situácie
spojením racionálneho aj intuitívneho myslenia.
Aktívne učenie sa detí v materskej škole má byť hravé. Rôzne druhy prosociálne zameraných hier
umožňujú realizovať pokroky v mravných kvalitách osobnosti dieťaťa. Napr. hry na podporu rozvoja
schopnosti konať dobro pre druhého človeka bez očakávania odmeny alebo protislužby, hry na rozvoj
komunikácie a kooperácie, na rozvoj sociálnych zručností dieťaťa, hry zamerané na prevenciu
konfliktov a agresivity dieťaťa a pod. Podľa M. Žilínka (1997, s. 137 – 140) „morálne pôsobenie“ hry
ale nemôže narúšať spontánny, prirodzený a voľný priebeh hry, radosť a nadšenie z nej. Hra
ovplyvňuje vývin vyšších mravných citov, napomáha nadobúdať sociálne skúsenosti a rozvíjať
sociálne spôsobilosti. Pri utváraní mravných kvalít osobnosti dieťaťa sú vhodné sociodramatické hry
s etickým konfliktom. Tieto hry majú spravidla podobu životnej situácie, v ktorej sa riešia isté
sociálno-etické problémové situácie. Tým sa tieto hry podstatne odlišujú napríklad od inscenačných
hier.
Učiteľka by v procese rozvoja mravných kvalít detí mala dodržiavať tieto zásady (spracované podľa
Filová, 2005):
• vytvárať edukačné prostredie, v ktorom deti navzájom spolupracujú, majú možnosť si pomáhať,
prejavovať pozitívne city, zdokonaľovať a uplatňovať svoje mravné kvality,
• jasne s deťmi dohodnúť pravidlá spolužitia v triede a tieto aj dôsledne dodržiavať,
• vytvárať podmienky, aby každé dieťa v edukačnom procese mohlo prosperovať a zažívať úspech,
• tlmiť egocentrické správanie sa dieťaťa, vytvárať edukačné situácie, kde bude pomáhať iným,
napríklad slabším,
• vytvárať a permanentne zachovávať atmosféru na otvorenú a partnerskú komunikáciu, kde sa cení
každý názor, o ktorom sa spoločne diskutuje a vyjednávajú sa dohody, riešenia,
148