MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

strane povinnosťou každého učiteľa je zaradiť do cieľov svojich vyučovacích hodín nielen vzdelávacie
ciele smerujúce k zvládnutiu učiva, ale aj tie, ktoré smerujú k rozvoju morálnych kvalít žiaka.
Uvedomujeme si, že výchova k hodnotám, mravná výchova sa môže v rôznej miere realizovať vo
všetkých učebných predmetoch. V našom príspevku však analyzujeme obsah predmetu etická výchova
ako nástroja podpory inklúzie. Ako ďalej uvedieme, hodnoty inkluzívneho prístupu nie sú etickej
výchove cudzie. Domnievame sa, že rozšírenie a modifikovanie obsahu tematických celkov etickej
výchovy môže napomôcť zlepšeniu triednej a školskej klímy.
Inkluzívny prístup – východiská a smerovanie
Inklúzia je pomerne nový termín, ktorý sa začal používať v širšom zmysle v 90. rokoch 20. storočia na
základe dokumentu The Salamanca Statement, ktorý bol prijatý na Svetovej konferencii UNESCO,
konanej v roku 1994, a deklaruje právo každého dieťaťa na vzdelávanie a dôležitosť rozpoznania
odlišností. Každé dieťa je jedinečné, má osobitné záujmy a vzdelávacie potreby, ktoré sa pri
vzdelávaní majú brať do úvahy. Väčšinový školský systém má prijať „inkluzívnu orientáciu“ ako
efektívny spôsob eliminovania diskriminačných postojov, vytvárania ústretových komunít, budovania
inkluzívnej spoločnosti a dosiahnutie vzdelávania pre všetkých (Armstrong, 2008).
Podľa D. Goodleyho (2008) nejde len o adaptáciu výchovy a vzdelávania na špecifické potreby
jednotlivých študentov. Rozširuje sa aj na odôvodnenosť určitej politiky výchovy a vzdelávania,
učiteľskej praxe na všetkých stupňoch vzdelávania a aj v širšej komunite. Žiada si zmenu na makro
úrovni (vládna politika a iniciatívy podporujú sociálnu a vzdelávaciu inklúziu marginalizovaných
ľudí), meso úrovni (vzdelávacie a výchovné organizácie vytvárajú inkluzívnu formu organizácie,
kurikula a vyučovacích metód tak, aby rešpektovali odlišnosť žiakov) a mikro úrovni (učitelia kriticky
pozerajú na výsledky svojej učiteľskej praxe, smerujúcej k začleneniu žiakov v triede).
Pri používaní termínu inkluzívny prístup vychádzame z definovania inklúzie ako bezpodmienečného
akceptovania „špeciálnych potrieb všetkých detí“ (Leonhardt – Lechta, a kol., 2007). Smeruje k tomu,
aby sa heterogénnosť chápala ako normalita (Scholz, In: Leonhardt – Lechta, a kol., 2007). Pre
výchovu a vzdelávanie v škole to znamená, že deti sa nedelia na tie, ktoré majú špeciálne potreby, a na
tie, ktoré ich nemajú.
Inkluzívny prístup preferuje hodnoty ako spravodlivosť pri naplnení práva na vzdelávanie 1 ,
bezpodmienečnej akceptácie druhých a ich potrieb. Uvedomujeme si pritom dva rozmery tohto
prístupu vo vzťahu k vyučovaniu etickej výchovy:
Akceptácia druhého, jeho bezpodmienečného prijatia je súčasťou prosociálneho správania žiakov,
súčasťou pomáhajúceho správania.
Poukázanie na právo každého žiaka na vzdelávanie v bežnej škole, ktoré má tvoriť bázu pre
interiorizovanie hodnoty rovnosti pri vzdelávaní. Tiež viesť deti k chápaniu odlišnosti v škole ako
„normality“.
Možnosti aplikácie problematiky inklúzie v tematických celkoch učebných osnov
etickej výchovy pre I. a II. stupeň základných škôl
V tejto časti príspevku analyzujeme tematické celky (TC) obsiahnuté v učebných osnovách pre I. a II.
stupeň základných škôl z hľadiska možnosti aplikácie problematiky inklúzie a inkluzívneho prístupu.
Sledujeme obsah predmetu v jednotlivých ročníkoch. Pre uplatnenie inkluzívneho prístupu, ktorý
v sebe zahŕňa hodnoty altruizmu a bezvýhradnej akceptácie iných, sa ako kľúčové javia tematické
celky zamerané na komunikáciu, pozitívne hodnotenie seba a druhých a na empatiu.
1 V príspevku používame slovné spojenie právo na vzdelávanie, ktoré má vyjadriť skutočnosť, že všetci žiaci
majú právo zúčastniť sa procesu vzdelávania (odhliadnuc od dosiahnutého výsledku vzdelávania, t. j. vzdelania).
203