MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

motivované tak egoisticky, t. j. snahou primárne dosiahnuť vlastný cieľ, ako aj altruisticky, t. j. snahou
primárne zlepšiť situáciu druhej osoby. Prosociálne správanie môže tiež vyplývať i z kombinácie
egoistických a altruistických motívov. Aj H.W. Bierhof (1996) sa domnieva, že prosociálne správanie
je možné vymedziť ako slobodne zvolenú činnosť, ktorá je motivovaná snahou prospieť druhej osobe
(In: Mlčák – Paulík – Záškodná, 2008, s. 11n).
Na prosociálne správanie možno podľa A. Kubicovej (Mlčák – Paulík – Záškodná, 2008, s. 36)
pozerať ako na konštrukt, ktorý je tvorený, rovnako ako mozaika, zo súboru menších prvkov.
Výnimočnosť tohto konštruktu spočíva v jeho plastickosti, ktorá je výsledkom vrstvenia sa
jednotlivých foriem skúseností v priebehu ontogenézy. Popri osobnostných faktoroch však významnou
mierou určujú kvalitu i kvantitu prosociálneho správania situačné a environmentálne premenné.
H. W. Bierhoff (2002) opisuje prosociálne správanie taktiež v kontexte iných pozitívnych foriem
správania – pomáhania, altruizmu. Ich vzťah znázorňuje obrázok č. 1, kde pomáhanie reprezentuje
obsahovo najširší pojem, ktorý autor dáva do súvislosti s rolovou povinnosťou. Prosociálne správanie
má v tomto modeli užší význam než pomáhanie, nie je súčasťou platenej služby, motívom k jeho
plneniu je snaha o zlepšenie situácie osoby v núdzi. Altruizmus je potom aktom prosociálnej
orientácie, prejavom nesebeckého konania vychádzajúceho z empatie a prijatia perspektívy osoby,
ktorej je venovaná pomoc (In: Mlčák – Paulík – Záškodná, 2008, s. 36).
O1 Vzťah medzi pomáhaním, prosociálnym správaním a altruizmom. H. W. Bierhoff (In:
Mlčák – Paulík – Záškodná, 2008, str. 37)
pomáhanie
prosociálne správanie
altruizmus
Podľa Z. Mlčáka (Mlčák – Paulík – Záškodná, 2008, s. 12) značné sémantické ťažkosti vyvoláva
v súčasnej psychológii aj pojem altruizmus.
Batson (1991, s. 6), altruizmus definuje ako „motivačný stav, ktorého hlavným cieľom je zlepšiť blaho
(ang. well-being) druhého“. Väčšina súčasných psychológov však zastáva koncepciu univerzálneho
egoizmu, ktorý je založený na presvedčení, že každé ľudské správanie je motivované nejakým
osobným prospechom. Vo vzťahu k altruizmu sa mnohí psychológovia prikláňajú k jednému z troch
najviac rozšírených prístupov k altruizmu.
1. Altruizmus ako prosociálne správanie bez ohľadu na jeho motiváciu. Tento prístup neberie do
úvahy motiváciu altruizmu a stotožňuje ho s prinášaním prospechu vlastnému organizmu.
2. Altruizmus ako prosociálne správanie, ktoré slúži k získaniu skôr internej než externej odmeny.
Podľa tohto najčastejšie sa objavujúceho prístupu je altruizmus orientovaný na hľadanie vlastného
prospechu, ktorý je založený na skôr vnútorných než vonkajších odmenách.
218