MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

situácií vo výchove. Niektorí študenti by chceli v budúcnosti uplatňovať metodické prvky (aktivity,
scénky), iní sa vo vyjadreniach zamerali na uplatňovanie modelu prosociálnej výchovy vo vzťahu
k iným, najmä deťom. Zaujímalo nás, ktoré kľúčové témy boli pre študentov najzaujímavejšie.
Uvádzame ich v poradí, ako sa najčastejšie vyskytovali: empatia, asertivita, komunikácia ako
predpoklad prosociálneho správania, reálne a zobrazené vzory, formy prosociálneho správania,
dôstojnosť ľudskej osoby a sebaúcta, vyjadrovanie citov, tvorivosť a iniciatíva vo vzťahoch
a pozitívne hodnotenie iných. Zdôvodnenie výberu troch tém študenti zväčša nasmerovali na ich
využitie v praxi. Uvádzame iba niektoré vyjadrenia k najviac uvádzaným témam.
Empatia: „pretože vcítiť sa do pocitov iných je potrebné pri vykonávaní povolania pre ktoré sa
pripravujem“, „vžitie sa do problémov dieťaťa je pre sociálneho pedagóga asi najdôležitejšia
vlastnosť“, „nové poznatky, ako prejavovať empatiu a ako si ju všímať na iných“, „téma zo života,
ktorá naše správanie môže dosť ovplyvniť a stojí za popremýšľanie, ako a čo robiť pri našich
zverencoch a deťoch“, „z toho dôvodu, že teraz sa len málo ľudí nájde, ktorí sa vedia vcítiť do situácie
druhého“.
Asertivita: „myslím, že sa jej musím priučiť, pretože často reagujem výbušne“, „nechápala som, čo
ten pojem znamená, no teraz už viem“, „pretože som sa dozvedela, ako sa mám v určitých situáciách
správať, a tiež som zistila, že som sa inak zachovala v možných situáciách, ako sme sa dozvedeli
z týchto tém na hodine“, „dozvedela som sa, ako reagovať na kritiku, či je už oprávnená alebo nie;
ako povedať „nie“ a pritom sa necítiť nepríjemne“, „viem lepšie, na čo mám právo a ako sa
zachovať.“
Pri empatii sa študenti zamerali hlavne na jej využitie vo svojej budúcej praxi a pri asertivite na jej
prínos pre vlastnú osobnosť. Aj uvedené vyjadrenia naznačujú, že teoretické a praktické poznatky,
ktoré študenti získali prostredníctvom študijnej disciplíny, sú prínosné z hľadiska osobného rozvoja
a profesijného uplatnenia.
Kompetencie v realizácii mravnej výchovy, ktoré študenti získavajú v bakalárskom študijnom
programe sociálna pedagogika a vychovávateľstvo, korešpondujú s kompetenciami, ktoré podľa
pripravovaného zákona o pedagogických zamestnancoch patria do náplne práce sociálneho pedagóga,
ktorý je odborným zamestnancom školy podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní.
Keďže v danom príspevku sme za zamerali na prosociálnu výchovu ako študijnú disciplínu, uvádzame
profesijné kompetencie, ktoré sa priamo vzťahujú na danú disciplínu. Podľa pripravovaného zákona
o pedagogických zamestnancoch, ktorý by mal vojsť do platnosti od septembra 2009, sociálny
pedagóg o. i. plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho a etického správania.
Absolvovanie disciplíny prosociálna výchova, ako naznačujú vyššie uvedené vyjadrenia študentov,
v plnej miere rozvíja profesijné kompetencie, súčasťou ktorých sú kompetencie v realizácii mravnej
výchovy.
Rozvoj kompetencií v realizácii mravnej výchovy je v príprave budúcich vychovávateľov a sociálnych
pedagógov na PdF TU integrálnou súčasťou viacerých študijných disciplín, z ktorých za dominantnú
v 1. ročníku štúdia považujeme prosociálnu výchovu. Formatívny vplyv uvedenej disciplíny
potvrdzujú študenti najmä vo svojich vyjadreniach, ktoré sú súčasťou záverečnej spätnej väzby.
Vzhľadom na odborné činnosti, ktoré absolventi budú v budúcnosti vykonávať, z hľadiska mravnej
výchovy považujeme za významné formovanie osobnostných (personálnych) kompetencií, ako sme
ich uviedli v úvode príspevku. Pri výchovnom a sociálno-pedagogickom pôsobení je potrebné, aby
sami boli pre deti a mládež vzorom, z čoho vyplýva potreba formovania mravných kvalít osobnosti
v priebehu celého štúdia. Zhodnotenie prínosu študijnej disciplíny, ako to výstižne uviedla študentka
„učila som sa byť lepším človekom, ak to tak môžem nazvať“, je toho dôkazom.
Príspevok vznikol v rámci projektu grantovej agentúry VEGA č. 1/0065/09.
153