MRAVNÃ VÃCHOVA V Å KOLÃCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ÄÃ
MRAVNÃ VÃCHOVA V Å KOLÃCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ÄÃ
MRAVNÃ VÃCHOVA V Å KOLÃCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ÄÃ
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
ľudská v kontraste s ideou duše. Duša je zdrojom toho, čím sme, a preto sa stále vymyká našej<br />
schopnosti plánovať a riadiť. Pokiaľ ide o záležitosti duše, môžeme si ich strážiť, kultivovať ich, tešiť<br />
sa z nich a podieľať sa na nich, ale nemôžeme ich oklamať, ovládať alebo utvárať podľa plánu<br />
voluntaristického ega. Starostlivosť o ňu je inšpirujúca. Možno konštatovať, že práve teológia duše,<br />
vypracovaná tak konkrétne v renesančnom Taliansku, dala vznik mimoriadnemu umeniu tejto epochy.<br />
Stretnutie s tajomstvom duše, bez sentimentality alebo pesimizmu, povzbudzuje život, aby ďalej<br />
rozkvital podľa svojich vlastných návrhov a svojou nepredvídateľnou krásou. Starostlivosť o dušu<br />
nerieši hádanku života, práve naopak, je to ocenenie paradoxných tajomstiev, ktoré svetlo a tmu v sebe<br />
mieša vo vznešenosti toho, čím môže byť ľudský život a kultúra.<br />
Násilie a potreba moci.<br />
Anglické slovo violence – násilie pochádza z latinského vis, ktoré znamená „životná sila“. Jeho<br />
korene pripomínajú, že v živote sa zviditeľňuje ako miazga života. Ak nie je táto základná vitalita<br />
prítomná v srdci, zdá sa, že sa napriek tomu objavuje pomocou našich represií a kompromisov alebo<br />
našimi narcistickými manipuláciami. Bolo by mylné pristupovať k násiliu s jednoduchou predstavou,<br />
že ho odstránime. Nastáva riziko, že pri pokuse násilnosť vykoreniť sa zároveň odrezávame od<br />
hlbinnej sily, ktorá podporuje náš kreatívny život. Represia nemusí dosiahnuť, čo zamýšľa. Čo bolo<br />
potlačené sa môže vrátiť v inej, nie vždy pozitívnej podobe. Beh života duše, vis, je ako prirodzená<br />
sila rastúceho života, ako tráva, ktorá rastie cez „mramor“ a v relatívne krátkom období môže zničiť<br />
veľké kultúrne monumenty. Keď sa pokúšame túto prirodzenú silu obmedziť, skrotiť či potlačiť, môže<br />
nastať situácia, keď si nájde svoju cestu na svetlo. Nič, čo sa týka duše, nie je neutrálne, je sídlom<br />
a prameňom života. Môžeme odpovedať na to, čo ukazuje vo svojich fantáziách a túžbach, alebo<br />
trpíme tým, že zanedbávame sami seba. Jej sila môže človeka vrhnúť do extázy, môže byť tvorivá<br />
alebo deštrukčná, jemná alebo agresívna. Sila „prebýva v duši“ a takto ovplyvňuje náš život. Kde nie<br />
je oduševnenosť, nie je skutočná sila, a kde nie je sila, nemôže byť oduševnenosť.<br />
„Myšlienku nemožno pobozkať, nemožno sa jej dotknúť alebo držať, myšlienky nekrvácajú, necítia<br />
bolesť, nemilujú, ale napriek tomu môžu zmeniť svet“.<br />
Literatúra<br />
FOUCALT, M. 1987. Slová a veci. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda, 1987.<br />
Albert Einstein<br />
HIGHFIELD, R. – CARTER, P. 1993. Soukromý život Alberta Einsteina. Praha : Nakladatelství<br />
lidové noviny, 1993.<br />
KICZKO, L. 1998. Malá antológia z diel filozofov I. Bratislava : SPN, 1998.<br />
VEVERKA, L. J. 1999. Fenomén duchovnosti v modoch viery, mravnosti a pravdy. Bratislava : SPN,<br />
1999.<br />
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe<br />
zmluvy č. APVV-0372-06.<br />
Kontaktné údaje<br />
Janka Kyseľová<br />
Katedra etickej a občianskej výchovy<br />
Pedagogická fakulta, Univerzita Mateja Bela<br />
Ružová 13<br />
974 01 Banská Bystrica<br />
Slovensko<br />
e-mail: jkyselova@pdf.umb.sk<br />
144
Change language