MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

• poradenská a konzultatívna,
• sebareflexívna.
F. Oser vymedzuje päť kompetencií, ktoré sú orientované:
• na seba ako učiteľa,
• na školu,
• na individuálneho žiaka,
• na žiakov ako skupinu,
• na stratégie vyučovania.
Podľa H. Belza a M. Siegrista (2001, s. 167) tvoria štruktúru profesijných kompetencií:
• sociálne kompetencie (práca v kolektíve, schopnosť kooperovať, schopnosť predchádzať
konfliktom a riešiť konfliktné situácie, komunikatívnosť),
• kompetencie vo vzťahu k sebe, k vlastnej osobe (schopnosť sebareflexie, vedomé rozvíjanie
hodnôt, motivácia),
• kompetencie v oblasti metód (plánovite uplatňovať odborné vedomosti, vypracovávať tvorivé
riešenia, klasifikovať nové informácie, poznávať súvislosti a dávať veci do kontextu, kriticky
myslieť, zvažovať možnosti a riziká).
J. Veteška – M. Tureckiová (2008, s. 52) predkladajú prehľad troch oblastí kompetencií, ktorý
rozpracovali Ital a Knoferl:
• odborné,
• osobnostné,
• sociálne.
K tvorbe štandardu učiteľa, k jeho profesijným kompetenciám pristupuje veľmi zaujímavo J. Vašutová
(2004). Táto česká autorka premietla vo svojich prácach Delorsove štyri piliere edukačných cieľov
učiacej sa spoločnosti do nových funkcií školy a kompetencií učiteľa. Pre lepší prehľad ich uvádzame
v nasledovnej schéme:
Edukačný cieľ Funkcia školy Profesijné kompetencie učiteľa
1. Učiť sa poznávať kvalifikačná predmetová, didaktická,
psychodiagnostická, pedagogická,
informatická a informačná,
manažérska, diagnostická
a hodnotiaca
2. Učiť sa žiť spolu socializačná sociálna, prosociálna,
komunikatívna, intervenčná
3. Učiť sa konať (pracovať) integračná osobnostne kultivujúca,
multikultúrna, environmentálna,
proeurópska
4. Učiť sa byť personalizačná diagnostická, hodnotiaca
(sebahodnotiaca), zdravého
životného štýlu, poradenskokonzultačná.
238