MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

„ETICKÁ VÝCHOVA“ A MORÁLNE MYSLENIE (ETIKA
SOCIÁLNYCH DÔSLEDKOV AKO VÝCHODISKO MODELU
MRAVNEJ VÝCHOVY)
Vasil GLUCHMAN
Prešovská univerzita v Prešove
Filozofická fakulta, Inštitút filozofie a etiky, email: gluchman@unipo.sk
Abstrakt
Okolnosti konštituovania predmetu etická výchova. Ciele a obsah predmetu etická výchova.
Philosophy for Children (and Community of Inquiry). Reflexívny typ mravného subjektu a jeho úroveň
morálneho myslenia. Etika sociálnych dôsledkov ako východisko modelu mravnej výchovy.
Abstract
Birth of ethical education project. Goals and contents of ethical education project. Philosophy for
Children (and Community of Inquiry). Reflective kind of moral agent and his level of moral thinking.
Ethics of Social Consequences as a model of moral education.
Etická výchova ako výchovný predmet je súčasťou slovenských učebných osnov viac ako 15 rokov.
Treba ho teda vnímať ako realitu, no súčasná reforma vzdelávacieho systému ponúka priestor preto,
aby sme sa vrátili k obsahu a metodike tohto predmetu, ktorý bol začiatkom 90. rokov minulého
storočia zavádzaný pomerne hekticky a za dosť zvláštnych okolností. Tak ako vtedy chýbala
dostatočná odborná diskusia, teraz, zdá sa, je konečne možnosť sa tým zaoberať, kriticky posudzovať
klady a zápory, porovnávať ich so súčasnými trendmi vo svete v oblasti mravnej výchovy, prípadne
prezentovať alternatívy, a to aj na základe skúsenosti z iných krajín.
V prvom rade však musí existovať ochota a vôľa ku kritickej diskusii, lebo žiaľ mám dojem, že na
Slovensku sme sa ešte stále nenaučili diskutovať kriticky, prípadne sa toho obávame. René Descartes
v prvej polovici 17. storočia formuloval princíp pochybovania ako jeden zo základných princípov
ľudského poznania. My to však nevieme ani po necelých štyroch storočiach, ktoré uplynuli od
Descartesovej smrti Žiaľ, v súvislosti s projektom výchovného predmetu etická výchova zdá sa mi,
že takmer absentuje akákoľvek pochybnosť, polemika alebo kritika, či oponentúra. Z obrovskej
väčšiny článkov a štúdií zaoberajúcich sa etickou výchovou na Slovensku takmer jednohlasne
dominuje súhlas a výpočet pozitív vyplývajúcich z výchovy k prosociálnosti. Vzniká dojem, že sme
objavili niečo, na čo zatiaľ nikde vo svete neprišli, že všetko je v najlepšom poriadku a všetci sú
spokojní. Skutočne je tomu tak alebo sme len podľahli sebaklamu, prípadne je pre nás jednoduchšie
žiť v takejto ilúzií
Často si kladiem danú otázku najmä v súvislosti so začiatkom akademického roka, keď nastupujú noví
prváci na štúdium jednoodborovej etiky, prípadne na učiteľské štúdium etickej výchovy po
absolvovaní či už náboženskej alebo etickej výchovy na základných a stredných školách. Pomaly
triviálnym faktom je to, že do značnej miery im chýbajú základné znalosti o tom, čo je etika
a morálka, čo je však ešte horšie, vo všeobecnosti im však chýba schopnosť morálneho uvažovania.
Chýba im schopnosť aspoň na základnej úrovni zvažovať svoje rozhodnutie, dokázať posudzovať
alternatívy v procese rozhodovania, argumentovať v prospech svojho rozhodnutia, brať do úvahy
protiargumenty, polemizovať atď. Moja otázka: prečo v nich vzbudzuje takmer panický strach
a obavu z toho, že musia hlbšie uvažovať o riešení určitého morálneho problému než len na základe
prvoplánového vyjadrenia: áno – nie, prípadne ja si myslím... Odpovede, prečo si niečo myslia, sa
s najväčšou pravdepodobnosťou nedočkám, prípadne len po dlhom čase a niekoľkonásobných
pokusoch formulovať otázku mnohými inými spôsobmi, ktoré by mohli mať nádej, aby ich donútili
61