MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

výučbou na jednotlivých stupňoch škôl v SR, ale i celkové hodnotenie učiteľov vlastnej prestíže
a zmysluplnosti naplnenia svojho povolania. Samotný predmet nášho záujmu však tvorilo skúmanie
osobnostných možností učiteľa etickej výchovy ako bázických východísk ovplyvňujúcich kvalitu
výchovného štýlu, ktorých rozvoj by bolo vhodné optimalizovať v podmienkach graduálnej
a pregraduálnej prípravy. Pri realizácii výskumu sme vychádzali z predpokladu, že učiteľ môže byť
vhodným modelom posilňujúcim u žiakov žiaduce správanie vtedy, keď sa usiluje (porovnaj Lencz,
2001, s. 24; Smékal, 2001, s. 43): o spravodlivé riešení konfliktov či nedorozumení, o partnerské
vzťahy, o porozumenie, keď vyjadruje náklonnosť, uznanie, dôveru, pozitívne očakávanie a ochotu
pomáhať, príležitostne otvorene vyjadruje prosociálnu motiváciu svojho správania, je schopný aj
otvorene hovoriť o prípadných ťažkostiach alebo prekážkach, ktoré musí prekonávať pri úsilí
o prosociálne správanie, prezentuje pozitívne prvky správania živo a dôveryhodne, hľadá pravdu
a neustrnie na pôvodnom pohľade, túži po múdrosti a nie po moci, dokáže improvizovať a využiť
situácie k aktualizácii výchovných podnetov.
Súčasne sme si uvedomovali, že naplnenie týchto východísk si vyžaduje určitý potenciál osobnostných
možností, ako sú napr. sloboda, zodpovednosť, dôstojnosť, hodnota, láska, nádej, otvorenosť, dôvera
v život. Zároveň tieto možnosti tvoria základ i pre naplnenie profesionálnej kompetentnosti učiteľov
etickej výchovy, ktorí na realizáciu výchovného štýlu potrebujú i „praktické vybavenie“ v podobe
osvojených konkrétnych sociálnych zručností, napr.:
a) otvorene komunikovať, aktívne počúvať; b) úctu k sebe – prijatie seba; c) úctu k iným – prijatie
iných; d) tvorivosť v medziľudských vzťahoch; e) identifikovať a komunikovať city; f) empatia,
všímavosť a citlivosť pre druhých; g) asertívne hájiť svoje oprávnené nároky i nároky detí jemu
zverených; h) riadiť sa pozitívnymi vzormi a sám byť príkladom; i) schopnosť spolupracovať, deliť sa,
darovať; j) angažovať sa za sociálne dobro.
Človek je bytosť, ktorá keď sa má stať, čím ona vlastne je, potrebuje pomoc. Aby mohol učiteľ etickej
výchovy „pomáhať“ žiakovi stať sa, čím má byť, potrebuje okrem vedomostí, spôsobilostí či
sociálnych zručností získať a rozvíjať vnútornú motiváciu i psychickú odolnosť. Preto sme pre potreby
pedagogickej praxe vychádzali zo skúseností logoterapie.
Otázky výskumu
Doteraz nie sú známe žiadne štúdie, ktoré by sa zaoberali skúmaním noetickej dimenzie učiteľa etickej
výchovy. Vzhľadom na rozsah a možnosti príspevku i na momentálne štádium spracovania výskumu,
uvedieme iba niektoré výsledky vychádzajúce z otázky:
Existuje signifikantne rozdielna úroveň vybraných osobnostných možností medzi skupinami učiteľov
s najkratšou a najdlhšou celkovou pedagogickou praxou (r1 – r3)
Výskumný súbor
S cieľom získať reprezentatívny výberový súbor (ďalej len VS) sme realizovali náhodný výber bez
opakovania v počte 400 učiteľov etickej výchovy z celého Slovenska. Z nich sme z dôvodu neúplnosti
dát vyradili 41. Konečný rozsah VS tak bol 359, z toho 39 mužov a 310 žien. Priemerný vek
respondentov bol 38,9 rokov, čo približne predstavuje stred pracovného obdobia života jednotlivca
Na základe zvolených cieľov práce a odporúčaní z realizovaného predvýskumu sme základný VS
rozdelili podľa dĺžky celkovej pedagogickej praxe do troch súborov:
r1 – dĺžka celkovej praxe do 5 rokov,
r2 – dĺžka celkovej praxe 5 – 20 rokov,
r3 – dĺžka celkovej praxe nad 20 rokov.
Pre lepšiu názornosť ponúkame porovnanie počtu rokov oboch typov praxí v Grafe č. 1.
180