MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

predmetu etická výchova bola pôvodne prevencia mravnej devastácie mládeže, ovplyvňovanie rozvoja
osobnosti dieťaťa a napomáhanie vytvoreniu jeho vlastnej identity. Predmet mal tiež pôsobiť
preventívne v oblasti prevencie sociálno-patologických javov.
1.1. Koncepcia a obsahové zameranie predmetu etická výchova
Čo sa týka koncepcie a obsahového zamerania predmetu etická výchova, v tejto oblasti prebiehali
diskusie najmä v prvých rokoch implementácie predmetu etická výchova do škôl. Teoretickým
východiskom pre koncepciu etickej výchovy boli výskumné práce R. R. Olivara z Nezávislej
univerzity v Barcelone, zamerané na zistenie faktorov, ktoré ovplyvňujú prosociálne správanie
u samotného dieťaťa a tiež v prístupe dospelého – rodiča, pedagóga k dieťaťu. Obsahové zameranie
etickej výchovy prijaté v SR nadviazalo na projekt výchovy k prosociálnosti R. R. Olivara, ktorý
nadväzoval na projekt Child Development Program (na ktorom sa okolo r. 1988 významne podieľali
D. Solomon, D. Watson a V. Battistich). Hlavným problémom diskusie ohľadom koncepcie etickej
výchovy prijatej na Slovensku, bola kritika primárne psychologického a nie filozoficko-etického
charakteru prijatého konceptu (V. Gluchman, 1999). S podobnou kritikou sa v tom období môžeme
stretnúť aj u M. Zelinu (1992), ktorý pranieroval aj nesprávny preklad názvu publikácie R. R. Olivara
(v origináli znie Psychologia y Education de la Prosocialidad – Psychológia prosociálnej výchovy,
slovenský preklad autorov L. Lenza, M. Hučka a L. Mikulcovej z r. 1992 však znie Etická výchova)
a D. Sukubu (1993), ktorý sa kriticky vyjadroval k návrhu osnov etickej výchovy. Naznačenie
východiska z tejto situácie načrtol v svojej štúdii v Pedagogickej revue J. Grác (2000, s. 454), ktorý na
základe analýzy záväznosti noriem prišiel k nasledujúcemu záveru: „pretože etická výchova
a prosociálna výchova nie sú synonymné pojmy, indikátorom toho, o akú výchovu ide, nie sú
psychologické, ale morálne normy. Inými slovami, tam, kde výchova nevychádza z morálnych
noriem, nejde o predmet etickej výchovy, ale iba o nejaký psychologický variant prosociálnej
výchovy. Pravda, psychologické techniky prosociálnej výchovy majú svoje miesto v realizovaní
etickej výchovy ako zaujímavé a osviežujúce príspevky, ale nie ako jej kompenzácia alebo
alternatíva“.
1.2. Pregraduálna príprava učiteľov etickej výchovy
Možnosť pregraduálnej prípravy učiteľov etickej výchovy sa v akademickom prostredí pomerne
rýchlo ujala a predmetné štúdium sa stalo súčasťou vysokoškolského vzdelávania. Na podnet
L. Lencza, bol zásluhou jezuitu J. Opralu etablovaný prvý model štúdia učiteľstva etickej výchovy na
Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a nadväzne na Pedagogickej fakulte
Trnavskej Univerzity v Trnave. 1 Dnes je študijný program učiteľstvo etickej výchovy súčasťou
vysokoškolského vzdelávania na šiestich pedagogických a filozofických fakultách na Slovensku. 2 Táto
skutočnosť potvrdzuje, že vysokoškolskí učitelia a akademici nemali vo všeobecnosti problém
s akceptáciou študijného programu. Problémy sa objavovali skôr v oblasti teoretických východísk
etickej výchovy, jej obsahovej profilácie a profilu študenta učiteľstva etickej výchovy. Z tohto dôvodu
vznikali najmä v začiatkoch zavedenia predmetu etická výchova diskusie publikované vo vedeckých
a odborných pedagogických časopisoch (napr. už spomínané štúdie V. Gluchmana, J. Gráca, a i.),
ktoré boli v mnohom inšpirujúce a potrebné. Dnes podobné názorové diskusie nebadať. Jedným
z vysvetlení môže byť stabilizácia tohto predmetu, samozrejme, môže ísť aj o iné faktory.
V pedagogickej, príp. psychologickej časopiseckej literatúre sa v posledných rokoch veľmi zriedka
vyskytujú aj vedecké štúdie, príp. odborné články zaoberajúce sa problematikou etickej výchovy. Bolo
usporiadaných niekoľko väčších vedeckých podujatí zameraných na problematiku etickej výchovy –
Filozofická fakulta UKF usporiadala v Nitre v r. 1999 vedeckú konferenciu Za osobnostnú etiku a
etickú výchovu, Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity zorganizovala v r. 2002 vedeckú
1 Od akademického roku 1993/94 sa stala príprava učiteľov etickej výchovy súčasťou vysokoškolského
vzdelávania na Filozofickej fakulte UKF, na Pedagogickej fakulte TU v Trnave od akademického roku 1994/95.
2 Ide o tieto akademické pracoviská: Pedagogická fakulta a Filozofická fakulta UK v Bratislave, Pedagogická
fakulta TU v Trnave, Filozofická fakulta UKF v Nitre, Pedagogická fakulta UMB v Banskej Bystrici, Fakulta
humanitných a prírodných vied PU v Prešove.
134