MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

Zmyslom života je práve jeho zmysel: to znamená, že nech je to čokoľvek, nech to nájdeme
v čomkoľvek, práve tento jednotný a jednotiaci cieľ, zámer, poslanie je to, čo dáva životu zmysel.
Hierarchia cieľov
Vychádzajúc zo psychologických štúdií zameraných na integráciu osobnosti je potrebné konštatovať,
že u dobre integrovanej osobnosti, ktorá prežíva svoj život ako zmysluplný, je súbor závažnejších
cieľov v osobnosti usporiadaný do určitej miery systematicky a hierarchicky (Křivohlavý, 2006, s.
107). Vzhľadom na toto tvrdenie je potrebné, aby výchova viedla žiaka k schopnosti uvedomovať si
závažnosť a „veľkosť“ svojich cieľov tak, aby bol schopný realizovať ich reorganizáciu v zhode
s okolnosťami, svojimi potrebami a túžbami. V prípade, že je naša pozornosť, rozptýlená viacerými
nesystematickými cieľmi, vzniká vo vedomí jedinca ako výsledok konkurujúcich si požiadaviek na
našu pozornosť vnútorný konflikt, ktorý vedie k pocitom straty zmyslu života. Ako dopĺňa túto
myšlienku M. Csikszentmihalyi (1996, s. 331), príliš mnoho prianí, príliš mnoho vzájomne
nezlučiteľných cieľov sa snaží zmocniť našej psychickej energie pre svoje vlastné účely. Jediný
spôsob ako obmedziť tento konflikt je odlíšiť najpodstatnejšie ciele od tých, ktoré nie sú také dôležité,
a stanoviť, ktoré z nich majú prednosť. Aby si človek dokázal vytvárať súkromnú hierarchiu svojich
cieľov, musí žiť tzv. kontemplatívny život (vita contemplativa), ktorý spočíva podľa autora
v schopnosti človeka premýšľať s odstupom času o svojich skúsenostiach a realisticky zvažovať
možnosti svojej voľby. To predpokladá dobre rozvinutý zvyk sebareflexie. Tento zvyk je potrebné
pestovať u žiakov aj na hodinách etickej výchovy. Ako významná sa v tomto kontexte javí
systematická reflexia doteraz stanovených osobných cieľov v procese hodnotenia, ktoré nezostáva
v rukách učiteľa, ale naopak, je tvorivým aktom samotného žiaka. Práve vďaka zhodnoteniu svojej
aktivity pri dosahovaní cieľov a pri reflexii úspechov a neúspechov na ceste k nim, reguluje žiak svoje
ďalšie očakávania v zmysle ich systematickejšej hierarchizácie podľa významu a dôležitosti
jednotlivých čiastkových zámerov.
Koherencia cieľov
Pod koherenciou rozumieme stupeň harmónie medzi momentálnymi a dlhodobými snahami.
Vertikálna koherencia je pritom mierou inštrumentality momentálnych snáh na dosiahnutie
dlhodobých cieľov a horizontálna koherencia je, naopak, miera vzájomnej harmónie a inštrumentality
medzi jednotlivými krátkodobými snahami navzájom (Křivohlavý, 2006, s. 171 – 172).
Obidve roviny koherencie je potrebné previesť aj do výchovných úloh, ktorých podstata spočíva
v rozvíjaní schopnosti koncentrácie na konečný cieľ a sústredenie energie na dosiahnutie vopred
určenej méty. V pedagogickej praxi ide o výzvu rozvíjať u žiakov koncentráciu na konečný cieľ
a schopnosť sústredenia svojej psychickej energie na jeho dosiahnutie, bez rizika zbytočného
rozptyľovania sa, z hľadiska určenej méty nepodstatnými čiastkovými cieľmi. I vo vzťahu
k formovaniu schopnosti vytyčovania koherentných cieľov je dôležité naučiť žiaka plánovať kroky
svojho ďalšieho rastu a nechať ho rozhodovať o postupnosti dosahovania ním určených cieľov. Od
žiaka ako subjektu svojho rozvoja teda nielenže očakávame, že si určí svoj cieľ, ale i to, že si v zložitej
myšlienkovej činnosti načrtne strategické postupy na jeho dosiahnutie
Vychovať šťastného človeka s reálnymi a splniteľnými životnými cieľmi je náročný proces. Vyžaduje
si systematické uplatňovanie vyššie uvedených stratégií, v ideálnom prípade súbežne v rodinnom
i školskom prostredí. Rodinnú výchovu nie je možné priamo ovplyvňovať, no škola by mala byť
pripravená kompenzovať nedostatky i v tejto oblasti rozvoja osobnosti. Kompenzácia či náprava je
však podmienená súladným prístupom učiteľov, ktorí pristupujú k výchove svojich zverencov s vierou
v ich vlastné vnútorné sily a v schopnosť autoregulácie. Tento postoj by mal byť prítomný i na
hodinách etickej výchovy, ktorá ponúka obsah, v rámci ktorého má učiteľ dostatočný priestor na
uplatňovanie uvedených stratégií, ako i pre prezentáciu plánov, perspektív a životných cieľov žiakov.
Bola by škoda tento priestor nevyužiť.
231