MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

a podmienkou komunikácie s druhými ľuďmi je vzdelávanie citu pre hodnoty, citu pre hierarchizáciu
hodnôt, schopnosti rozlišovať dôležité od menej dôležitého“ (Spaemann, R., 1995, s. 34).
Z tohto vyplýva, že učiteľ etickej výchovy nemôže zmysel života svojim žiakom dať či udeľovať. To
by viedlo skôr k moralizovaniu. Môže im však napomôcť vytvárať podmienky, aby ho hľadali,
v optimálnom prípade i nachádzali. Výchova sa v tomto prípade stáva výchovou k samostatnosti a
zodpovednosti, lebo v danom procese sa deti učia nielen rozlišovať, čo je v živote dôležité a podstatné,
ale rozvíjaním potrebných kompetencií sa učia aj aktívne sa správať pri realizácii či obhajobe
zvolených hodnôt. Úlohou učiteľa je pobádať ich a posmeľovať, aby sa mohli stať sami sebou.
Preto sú pre nás zvlášť zaujímavé otázky týkajúce sa typicky ľudskej, tzv. noetickej dimenzie človeka.
Noologická či noetická (gréc. „noos“ – duša, myseľ) dimenzia človeka charakterizuje špecificky
ľudské fungovanie, bytie i stávanie sa, a zároveň aj pramene motivácie i subjektívno-osobnej
dynamiky existencie. Tento rozmer zahŕňa nielen procesy hľadania a utvárania zmyslu života, ale
i prežívania slobody pri rozhodovaní a zodpovednosti za svoj život, zaujatia postoja voči vonkajším
skutočnostiam, či transcendentálnym hodnotám atď. Vzhľadom na nejednoznačné používanie pojmu
noetický u V. E. Frankla, ktorý ho vnímal skôr ako synonymum k pojmu duchovný, sa prikláňame
k vymedzeniu, ktoré zahŕňa do jeho obsahu vôľu k zmyslu, duchovné hodnoty a presvedčenia,
morálne usudzovania a pozitívne postoje v utrpení. Ako znázorňuje Wongova schéma (O 1), noetický
rozmer podľa neho leží v oblasti prelínania sa psychickej a spirituálnej dimenzie (In: Halama,
2003, s. 73):
- vôľa k zmyslu - uvedomovanie si duchovnej sféry
- morálne usudzovanie - schopnosť poznať Boha
- pozitívne postoje - kontakt s transcendentom
v utrpení
- duchovné presvedčenie
a hodnoty
Spirituálny
Noetický
Psychologický
Psychosomatický
- percepcia
- učenie a prisudzovanie
- vyššie kognitívne procesy
- sociálne procesy
- emocionálne stavy
- stresové reakcie Telesný
- fyzické zdravie
- fyzická bolesť - biologické pudy
- pociťovanie - biochemické procesy
Socoiokultúrny kontext osobnosti
O1 Schematické znázornenie dimenzií človeka
Domnievame sa, že ak učiteľ etickej výchovy má v zmysle jej cieľov rozvíjať u žiakov atribúty priamo
súvisiace s pozitívnym životným štýlom, pozitívnym prijatím seba, so schopnosťou rozvíjať
medziľudské vzťahy a spoluprácu, mal by sám tieto kvality hľadať a aktívne k nim kráčať. Naplnenie
vlastného života je veľmi úzko prepojené s primerane rozvinutou noodynamikou, ktorá vyjadruje
potrebu učiteľa niekam smerovať, o niečo sa snažiť, niečo rozvíjať či budovať.
V každom okamihu svojej existencie „je“ učiteľ etickej výchova sám sebou a zároveň sa sám sebou
„stáva“. Deje sa to nielen na základe exogénnych činiteľov, ale aj na základe jeho autokreatívnej
a autokorektívnej aktivity. Stabilita a zmena sú prítomné vo všetkých momentoch ľudského bytia.
Učiteľ je objektom a zároveň subjektom, ktorý si vytvára vlastnú životnú cestu (Lukasová, 1997;
Roche, 1992).
2. Empirická časť
Osobnosťou učiteľa etickej výchovy sa zaoberáme od roku 1996. V predchádzajúcich empirických
štúdiách nás nezaujímali len problémy súvisiace so zavádzaním etickej výchovy a jej samotnou
179