MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

dobre myslieť a uvažovať, poskytujúc určitý druh „vakcinácie“ proti manipulácii a indokrinácii,
ktorým sú deti vystavené a s ktorými budú prichádzať do styku pri uvažovaní a rozhodovaní o sebe
a iných (Splitter, 2007, s. 274). 1
1.3. Reflexívny typ mravného subjektu a jeho úroveň morálneho myslenia
Aj tieto metódy a skúsenosti z P4C a CI môžu napomôcť tomu, aby sme formovali a rozvíjali morálne
myslenie, nielen cítenie a správanie detí a mládeže, ako sa to realizuje v súčasnom modele etickej
výchovy. Malo by ísť o to, aby sme z nich, pokiaľ je to možné, formovali najmä na úrovni strednej
školy, ktorej študenti sú už takmer dospelí alebo dospelí mladí ľudia, zrelé mravné subjekty schopné aj
náročnejšej intelektuálnej aktivity v podobe morálneho uvažovania a myslenia zodpovedajúceho
reflexívnemu typu mravného subjektu. 2 Pri vymedzení reflexívneho typu mravného subjektu som
primárne vychádzal z dvoch zdrojov: psychologickej koncepcie typov osobnosti Robina R. Vallachera
a Daniela M. Wegnera (1989) a úrovni morálneho myslenia Richarda M. Hara (1981).
Vo Vallacherovej a Wegnerovej koncepcii ide o dva typy subjektu: „the low-level agent“ (LLA),
ktorý operuje vo svete primárne na úrovni detailu a „the high-level agent“ (HLA), ktorý koná v
pojmoch kauzálnych dôsledkov, sociálnych významov a sebadeskriptívnych implikácií. Daný subjekt
sa pokúša kontrolovať svoje konanie vzhľadom k dôsledkom. HLA sú ľudia, ktorí dokážu uskutočniť
mnohé z ich správaní so zameraním na významnejšie aspekty toho, čo konajú. Naopak, LLA sa často
podieľa na činnosti, v ktorej nevidí väčší význam. Ďalej autori na základe empirických výskumov
tvrdia, že LLA sú impulzívnejší, menej motivovaní, menej konzistentní v ich správaní v dlhšom
časovom úseku. LLA sa viac vedome zaoberajú detailmi konania. HLA sa viac zameriavajú na
význam konania, čo im umožňuje osobne voliť druh konania z hľadiska jeho významu, ktorý je daný
jeho kontextom. Ide o jednotlivcov, ktorí uvažujú nad svojím konaním v pojmoch dôsledkov a
implikácií. Umožňuje to potom konzistentnosť a stabilitu ich konania na rozdiel od LLA. HLA majú
menšiu inklináciu k oportunistickému kriminálnemu konaniu. Jeden zo základných rozdielov medzi
týmito dvoma typmi subjektu spočíva v tom, že LLA v súvislosti so svojím konaním hľadá odpoveď
na otázku ako, zatiaľ čo HLA sa zamýšľa nad tým, prečo (Vallacher-Wegner, 1989, s. 660-671). 3
Richard M. Hare primárne uvažuje o dvoch rovinách morálneho myslenia: intuitívnej a kritickej. Na
úrovni intuitívneho myslenia ide o relatívne jednoduché princípy konania, keď sa učíme správať
morálne. Zastáva však názor, že hoci tieto relatívne jednoduché princípy používané v rovine
intuitívneho myslenia sú žiaduce pre ľudské morálne myslenie, nie sú postačujúce. Málo je
pravdepodobné, že nová situácia bude podobná predchádzajúcej situácii vo všetkých aspektoch, potom
vzniká otázka, či rozdiely sú podstatné pre jej morálne, prípadne iné hodnotenie. Keď sú tieto rozdiely
podstatné, potom princípy, ktoré sme si osvojili v minulosti nie sú vhodné pre novú situáciu.
Najčastejšou námietkou k intuitívnej úrovni morálneho myslenia je to, že nedokáže adekvátne
odpovedať na konflikt princípov, teda riešiť zložitejšie morálne problémy. Vtedy podľa jeho názoru
potrebujeme neintuitívny spôsob myslenia pri riešení uvedeného konfliktu. Intuície, ktoré spôsobujú
vznik konfliktu, sú produktom našej výchovy a minulej skúsenosti. Podľa Hara princípy intuitívneho
myslenia nie sú dostatočné, preto sa vždy máme pýtať či výchova zakladajúca sa na týchto princípoch
1 Popredné svetové odborné časopisy uvádzajú množstvo pozitívnych skúseností z realizácie týchto programov
napríklad v Írsku, Nemecku, Slovinsku, USA, Veľkej Británii atď. (Calvert, 2007, s. 309–328; Russell, 2002, s.
141-153; Šimenc, 2008, s. 323–336).
2 Reflexívny typ mravného subjektu uvažuje o podstate morálnych princípov, noriem a hodnôt, formuluje svoje
vlastné princípy, hodnoty a normy, ktoré nemusia byť identické so spoločensky akceptovanými, ale nesmú byť v
rozpore so základnými mravnými hodnotami, t.j. musia rešpektovať a potvrdzovať humánnosť a dôstojnosť
človeka a jeho morálne právo. Ďalej možno uviesť, že jednou z charakteristických čŕt druhého typu mravného
subjektu je jasné a logické myslenie. Pre jeho spôsob morálneho uvažovania možno považovať za
charakteristickú črtu analytický spôsob uvažovania, ktorý spočíva predovšetkým v analýze reálnej morálnej
situácie a možnosti realizácie vlastných mravných ideálov a hodnôt, ktoré v podstate zodpovedajú základným
mravným hodnotám a princípom ľudského spoločenstva (Gluchman, 1997, s. 32-94; 2005, s. 27-88).
3 Bližšie k analýze tejto koncepcie odporúčam pozrieť si moju prácu Človek a morálka (Gluchman, 1997, s. 105-
106; 2005, s. 99-101).
66