MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

CIELE, OBSAH A PROSTRIEDKY ROZVOJA MRAVNÝCH
KVALÍT OSOBNOSTI DETÍ V MATERSKEJ ŠKOLE
Milena LIPNICKÁ
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Pedagogická fakulta, Katedra elementárnej a predškolskej výchovy, e-mail:
mlipnicka@pdf.umb.sk
Abstrakt
Príspevok analyzuje národné kurikulum v oblasti cieľov, obsahových a výkonových štandardov
v oblasti mravného rozvoja detí v preprimárnom vzdelávaní. Poukazuje na možnosti a edukačné
prostriedky rozvoja mravných kvalít detí v materskej škole.
Abstract
The contribution analyzes the national curriculum in the area of objectives, content and performance
standards in the moral development of children in pre - primary education. It highlights the
opportunities and educational means for development moral qualities of children in the kindergarden.
Mravné kvality osobnosti sú navonok pozorovateľné v interakcii, správaní a konaní dieťaťa. Nie sú
dedičné, ale vyplývajú z kvality života a rozvíjania dieťaťa v rodine aj v iných prostrediach. Majú
sociálnu povahu. Ich rozvoj je determinovaný učením sa a skúsenosťami dieťaťa v sociokultúrnej
realite. Mravné kvality sú vlastnosťou osobnosti dieťaťa. Utvárajú a formujú sa v duchovnej
a hodnotovej kultúre prostredia, v ktorom dieťa žije.
Dieťa sa postupne stretáva s rozmanitými mravnými javmi. Pozoruje, napodobňuje a snaží sa pre seba
pochopiť prejavy správania a konania blízkych ľudí. Niektorých z nich vníma ako vzory cez dôveru
a lásku, ktorú k nim cíti. Tým priamo aj nepriamo poznáva niektoré sociokultúrne uznávané mravné
normy (pravidlá správania sa, konania, spolužitia), ktoré zastávajú, v živote uplatňujú. Dospelí na
dieťa kladú rozmanité požiadavky, riadia jeho správanie, často príkazmi a zákazmi. Tieto dieťaťu
rôzne zdôvodňujú v závislosti od toho, aké mravné kvality vlastnia a ako morálne žijú. Dieťa cez
skúsenosti, zážitky aj vedomosti poznáva pravidlá života s inými ľuďmi. V tomto poznávacom
procese nie je pasívne. Za rôznych okolností sa viac-menej adaptuje na vonkajšie požiadavky
a potreby. Napriek tomu svoje správanie a reakcie jedinečne mení podľa subjektívnych dispozícií,
potrieb a záujmov, t. j. reguluje seba v sociálnych a komunikačných situáciách a vzťahoch.
Nastupujúce sebauvedomenie dieťaťu v predškolskom veku čiastočne umožňuje prijímať vonkajšie –
mravné normy a pretvárať ich na vnútorné hodnoty. „Zmravňovanie sa“ dieťaťa je kognitívne – je
emocionálnym procesom vnútorného spracovávania a zlaďovania vonkajších mravných hodnôt
a subjektívnych hodnotových kritérií posudzovania dobra a zla. Čím viac je dieťa schopné vyvažovať,
harmonizovať tieto dve dimenzie, tým je jeho sociálna aj emocionálna situácia priaznivejšia. Dieťa je
schopné vytvárať a zdokonaľovať svoje mravné vzťahy k sebe samému, k iným ľuďom aj k svetu
(Žilínek, 1997).
Mravné vzťahy dieťa nadväzuje, udržuje a rozvíja v rôznych životných aj edukačných situáciách.
Prostredníctvom nich nadobúda mravné kvality osobnosti, ktoré sú individuálne aj vývinovo
jedinečné. Integrujú systém zvnútornených mravných hodnôt, ktoré dieťa uplatňuje pri hodnotení
rôznych javov a ktorými sa riadi pri svojom správaní, pri vytváraní vzťahov k ľuďom aj k predmetnej
realite. Mravné kvality začleňuje vyššia štruktúra osobnosti – charakter ako súčasť vzťahovopostojových
vlastností osobnosti. Charakter dieťaťa sa navonok prejavuje mravnými vlastnosťami,
napr. poslušnosť, sebaovládanie, ohľaduplnosť, trpezlivosť, vzájomná pomoc, dôvera atď. Mravné
kvality osobnosti dieťaťa sa rozvíjajú v rôznych činnostiach a prostrediach. Jedným z nich je aj
materská škola, ako verejná inštitúcia preprimárneho vzdelávania. Dieťa je v materskej škole súčasťou
145