MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

UČITEĽSKÁ ETIKA A MRAVNÁ VÝCHOVA
Marta GLUCHMANOVÁ
Technická univerzita Košice
Fakulta výrobných technológií v Prešove, Katedra humanitných vied,
e-mail: marta.gluchmanova@tuke.sk
Abstrakt
Autorka uvažuje o možnostiach využitia princípov a hodnôt etiky sociálnych dôsledkov v prístupe
učiteľa k výučbe mravnej výchovy. Za najdôležitejšie z týchto princípov a hodnôt pri výučbe mravnej
výchovy považuje princíp humánnosti, ľudskej dôstojnosti a morálneho práva človeka (na život). Pri
výučbe mravnej výchovy treba vychádzať z potreby rozvíjania humánnosti v cítení, myslení a konaní
každého jedného žiaka. Podobne treba formovať vedomie hodnoty života, čo bezprostredne súvisí
s potrebou rešpektu k morálnemu právu človeka na život, na jeho ochranu a rozvoj, čo okrem iného
znamená potrebu rešpektovať jeho ľudskú dôstojnosť. Významnú úlohu pri výučbe mravnej výchovy
zohráva aj princíp a hodnota tolerancie v prístupe učiteľa, keďže často ide o otázky, ktoré v súčasných
kultúrnych, náboženských, politických atď. kontextoch môžu byť vnímané kontroverzne.
Abstract
The author deals with the possibilities to apply the ethics of social consequences principles and values
of the teacher’s approach to the moral education teaching. There are the most important principles
and values of humanity, human dignity and moral right (to the life). In the teaching of moral education
there is the necessity to focus on the developing of humanity in feeling, thinking and the action of
every pupil. Similarly there is the need to create the value of human life consciousness. It is
immediately concerned with the need to respect the human dignity. The significant role in the moral
education teaching performs the principle and value of tolerance because there are often some tasks
which are perceived in contrary at present cultural, religious, political and the other contexts.
Otázky mravnej výchovy a vzdelávania sú asi také staré, ako je uvedomelá existencia ľudstva. Zvlášť
s nástupom renesancie a novoveku sa stali predmetom systematického záujmu a skúmania. Platí to aj
vo vzťahu k nášmu územiu. M. Novacká (1986) v tejto súvislosti konštatuje, že vyvrcholením
nápravných návrhov vo vzdelanosti na Slovensku už v 17. storočí bola pomerne krátka, ale intenzívna
činnosť prešovského filozofa a pedagóga Jána Bayera (1630 – 1674), vyslovujúceho nespokojnosť so
školstvom v Uhorsku, hlavne pre zanedbávanie praktických disciplín, ktoré treba ustavične vštepovať
mládeži. J. Bayer kládol dôraz okrem iného aj na etiku, ktorej poslaním bolo podľa jeho názoru viesť
človeka k poslušnosti, odriekaniu a podriadenosti, robiť človeka blaženým.1
Iný uhol pohľadu na túto problematiku prezentoval Karol Bielek (1857 – 1936), ktorý videl okrem
iného problém aj v tom, že sa pedagógovia nemôžu dohodnúť o cieli výchovy. Takmer každý
„pedagogický spisovateľ“ preferuje nejakú inakšiu zásadu. Jeden chce veľa nábožnosti, iný veľa
praktickosti, iný zasa veľa vysokého, vznešeného, iný veľa učenosti, cvičenosti a podobne, pričom
každý chce mať len svoje navrchu.2 Podľa neho škola je na prvom mieste vychovávacím a len na
1 Podľa M. Novackej išlo J. Bayerovi o cnosti každého človeka z hľadiska dosiahnutia blaženosti, nie v nejakom
úzko pochopenom hedonizme, aký sa neraz pojmu blaženosť pripisuje, ale má na mysli hlboký optimistický
výmer uvedenej hodnoty, ktorá má nielen fyzické, ale aj duchovné dimenzie a treba ju chápať ako prekonanie
pasívneho prežívania a uplatňovania cností (Novacká, 1986, s. 373 – 380).
2 V študijnom poriadku Levočskej školy z roku 1589 rovnako aj Peter Vajcik pripomína, že povinnosti učiteľov
na školách sú dvojaké, jedna časť spočíva vo vyučovaní, druhá vo formovaní mravov. Sem teda smeruje všetko
úsilie učiteľov, predstavených školskej mládeže, aby sa starali i o štúdia mládeže a aby čestne spravovali jej
mravy (Vajcik, 1955, s. 115).
71