MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

pregraduálnej prípravy učiteľov etickej výchovy na Slovensku. Ďalšou možnosťou hodnotenia
prípravy učiteľov na jednotlivých fakultách, by bolo získať spätnú väzbu priamo od učiteľov etickej
výchovy v praxi: zistiť ich spokojnosť, resp. nespokojnosť s pregraduálnou prípravou v konfrontácii
s požiadavkami praxe, ich názor na pripravenosť jednak po teoretickej a jednak po praktickej stránke,
zistiť čo im chýba v pregraduálnej príprave učiteľov etickej výchovy.
Otázkou stále ostávajú teoretické východiská príslušných modelov vzdelávania učiteľov etickej
výchovy na jednotlivých fakultách a ich obsah. Opisy študijných programov, ktoré sú súčasťou
sústavy študijných odborov MŠ SR boli pomerne vágne pri definovaní jadra vedomostí, teda
povinného obsahu študijného programu, a otvorili tým veľký priestor pre slobodné kreovanie
jednotlivých študijných programov učiteľstva etickej výchovy. Z tohto dôvodu predpokladáme veľkú
mieru diverzity pri koncipovaní študijných programov učiteľstva etickej výchovy na jednotlivých
fakultách. Potvrdiť tento fakt môže len obsahová analýza konkrétnych študijných programov.
Prosociálne správanie sa začalo objavovať ako výskumný problém vo výskumoch v sedemdesiatych
rokoch 20. storočia (D. Bar-Tal, J. H. Bryan, D. T. Campbell, I. Levin, J. Reykowski, D. L. Rosenhan,
A. Raviv, J. P. Rushton, R. Sharabany, E. Staub, L. G. Wispe, R. R. Olivar a i.). Výsledky výskumov,
na základe ktorých R. R. Olivar vytvoril model výchovy k prosociálnosti, boli aktuálne v spoločenskopolitickom
a sociálnom kontexte týchto rokov. Posledné dve dekády 2. milénia priniesli v Európe
prevratné zmeny, čo sa odrazilo v následných integračných procesoch, ktoré sú úzko späté aj
s procesmi globalizácie ako celosvetového fenoménu. Výskum podobného charakteru by bolo treba
opakovať v nových dobových podmienkach, v populácii súčasných detí a mládeže, pretože žiadny
výskum nie je absolútne platný. Z toho vyplýva, že okrem už spomínaného problému s etickou
výchovou ako výchovou k prosociálnemu správaniu, v ktorej sú v málo akcentované morálne normy,
možno dnes konštatovať, že problémom je aj samotný model výchovy k prosociálnemu správaniu,
ktorý by bolo potrebné aktualizovať.
Koncom 20. storočia sa v oblasti psychologických a pedagogických vied stretávame s komplexnejšie
zameranými výskumami, a to na pozitívne stránky človeka. Výsledky týchto výskumov a ich
teoretické rozpracovanie viedli k etablovaniu novej psychologickej disciplíny – pozitívnej
psychológie.1 V pozitívnej psychológii ide podľa J. Křivohlavého (2004, s. 10) aj o prehlbovanie
našich poznatkov o vplyve sociálnych faktorov – vzájomných medziľudských vzťahov – na duševné
zdravie človeka, teda získavanie nových poznatkov o javoch tvorivo ovplyvňujúcich prosociálne
vzťahy medzi ľuďmi. Záujem o pozitívne stránky človeka inšpiroval tím amerických psychológov
vedených C. C. Petersonom a M. E. Seligmanom (2004) k vytvoreniu taxonómie silných stránok
človeka a k vytvoreniu štyroch diagnostických metód pre zisťovanie silných stránok ľudského
charakteru. Tieto trendy podľa J. Mareša (2008) otvárajú nové možnosti aj v oblasti pedagogickej
teórie a praxe. Rozvoj pozitívnych stránok (tzv. silných stránok charakteru človeka) by mal nájsť
zastúpenie aj vo výskumoch v oblasti pedagogiky a pedagogickej psychológie a tiež v teórii týchto
predmetov.
4. Perspektívy predmetu etická výchova v SR
Existencia učebného predmetu etická výchova je dnes realitou. Problémov, ktoré zostali v súvislosti so
vznikom a implementáciou tohto predmetu nedoriešené, je pomerne dosť. V závere príspevku sa
pokúsime zhrnúť viaceré otvorené problémy (otázky) a navrhnúť ich riešenie do budúcnosti:
1. samostatný verzus prierezový charakter predmetu
V spomínaných rámcových učebných plánoch pre základné školy (a podobne aj pre gymnáziá) je
predmet etická výchova súčasťou vzdelávacej oblasti Človek a hodnoty. Obsahové zameranie
predmetu etická výchova však zasahuje aj do ďalších vzdelávacích oblastí: človek a príroda, človek
1 V Českej republike sa problematike pozitívnej psychológie venuje J. Křivohlavý, ktorému vyšla v r. 2004
publikácia s rovnomenným názvom Pozitivní psychologie a v r. 2006 publikácia Psychologie smysluplnosti
existence.
137