MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

ol schopný riešiť vlastné i spoločné problémy. Takto položená otázka sa výrazne dotýka aj oblasti
výchovy človeka. Problém s nedostatkom angažovaných aktívnych realizátorov schopných
i ochotných riešiť aktuálne sociálne problémy ma inšpiroval k tomu, aby som za centrálny motív
svojho príspevku zvolila rozvíjanie aktívnosti, angažovanosti človeka – budúceho občana, rodiča,
člena multikultúrneho spoločenstva, v predmete etická výchova. Aktivita, angažovanie sa, zmysel pre
veci verejné, zodpovednosť nielen za seba, ale i za svoj svet a za budúcnosť sveta – to sú žiaduce
osobnostné kvality mladého pokolenia, ktoré patria k rámcovým cieľom občianskej a mravnej
výchovy. Porovnanie mravnej a občianskej výchovy vo vybraných európskych krajinách, či už v
predmetoch korešpondujúcich so slovenskou etickou výchovou (frankofónne Belgicko) alebo
v predmete občianska výchova (Francúzsko, Rusko) ukazuje, že rozvoju cieľových kvalít treba
prispôsobiť aj didaktické formy a metódy. V spomínaných programoch sa za významnú formu rozvoja
mravných a občianskych kvalít osobnosti považujú praktické aktivity žiakov a študentov.
Praktické aktivity ako spôsob mravnej a občianskej výchovy žiakov v Ruskej
federácii
Je signifikantné, že potrebu rozvíjať občianske, ľudské, mravné, osobnostné schopnosti žiakov
aktivačnými formami nielen priamo v škole, ale aj prepájaním školskej výchovy s aktivitami žiakov v
prostredí reálneho života v lokálnom a regionálnom meradle, pociťujú nielen západné krajiny, ale aj
krajiny východnej Európy, napríklad aj Ruská federácia.
V Ruskej federácii sa etická výchova ako samostatný predmet nevyučuje, podobne ako napr. vo
Francúzsku. Obsahovo i cieľmi sa slovenská etická výchova čiastočne prekrýva s predmetom náuka
o spoločnosti, ktorý sa vyučuje na všetkých stupňoch a typoch základného a stredného školstva v
Rusku. Na najnižšom stupni ZŠ (po 5. triedu) nesie predmet pomenovanie okolitý svet a jednou z jeho
ústredných úloh je pomôcť socializácii dieťaťa. Program vyučovania predmetu náuka o spoločnosti
v Ruskej federácii je koncipovaný v podobe dvoch na seba nadväzujúcich cyklov, kde prvý –
základný, vstupný kurz pre 6. ročník má najmä propedeutický charakter, je teda v nadväznosti na prvý
stupeň „spätý s problémami socializácie detí daného veku“ (Обществознание (включая экономику
и право): Примерная программа основного общего образования, 2004, s. 2). Druhú etapu
výchovy k občianstvu predstavuje v ruskom programe 7. – 9. ročník, nadväzuje na základnú etapu
a zameriava sa na zložitejší okruh otázok v dvoch oblastiach: v prvej ide o ďalšie rozvíjanie procesu
socializácie, v druhej o predprofilovú prípravu žiakov (na povolanie). Podobne ako vo Francúzsku
kladie program dôraz na využitie medzi predmetových vzťahov (najmä s históriou), rovnako ako
v Belgicku, Francúzsku i na Slovensku zdôrazňuje sa potreba napojenia predmetu na sociálnu
skúsenosť dieťaťa. Cieľové schopnosti rozvíjané predmetom (podobne ako vo Francúzsku)
vychádzajú z požiadaviek súčasnej sociálnej reality:
„získanie schopností na poznávaciu, komunikatívnu, praktickú činnosť v sociálnych rolách typických
pre daný vek,
formovanie skúsenosti aplikovania získaných poznatkov pre riešenie typických úloh v oblasti
sociálnych vzťahov, v ekonomickej a občiansko-spoločenskej činnosti, v medziľudských vzťahoch, vo
vzťahoch k ľuďom rôznych národností a vierovyznaní, skúsenosti k samostatnej poznávacej činnosti,
v právnych vzťahoch, v rodinných vzťahoch a vzťahoch spôsobu života“ (Обществознание (включая
экономику и право): Примерная программа основного общего образования, 2004, s. 2).
V programe druhej etapy sa opäť explicitne vyjadruje, že s ohľadom na vekové hranice meniaceho sa
sociálneho statusu žiakov je cieľom „rozšíriť schopnosti k aktivite a činnosti, s ohľadom na sociálnu
skúsenosť a poznávacie možnosti žiakov“. (Обществознание (включая экономику и право):
Примерная программа основного общего образования, 2004, s. 3).
Aktuálny program Ruskej federácie pre náuku o spoločnosti s názvom približný program základného
všeobecného vzdelávania zostavený na základe federálnej zložky štátneho štandardu všeobecného
základného vzdelania pre výučbu náuky o spoločnosti (včítane ekonomiky a práva), podobne ako
podobný program pre úplné všeobecné stredoškolské vzdelanie, konkretizuje povinný obsah
18