MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

k ľuďom, pripravenosť obhajovať svoje práva i práva iných, dorozumievací, ktorým získa spôsobilosti
dorozumieť sa s ľuďmi najrôznejším spôsobom (Kosová, 1998, s. 78).
Štvrtá časť programu poukazuje na možnosti každého žiaka realizovať seba v morálnej oblasti
a v školskom prostredí zažiť riešenie morálnej dilemy, na základe vnútorného pocitu sa pokúsiť riešiť
situácie, ale i dokázať sa pozerať na svet aj očami iných ľudí, vypočuť si názory druhých, a tak si
rozšíriť zorný uhol pohľadu aj o myšlienky iných ľudí, nasmerovať svoje konanie na dobro čo
najväčšieho počtu ľudí. Schopnosť vedieť prijať pripomienky iných svedčí o istom stupni morálnej
zrelosti každého človeka.
Cieľom ľudského života je stať sa človekom a stále viac byť človekom (Kučerová, 1990, Žilínek,
2000). Byť človekom, znamená byť osobnosťou zrelou, mravne rozvinutou. S. Kučerová (1990)
k tomu dodáva, že byť človekom znamená byť autentickou bytosťou, ktorá chápe chod prírody,
civilizácie i kultúry v sebe i mimo seba, bytosťou tvorivou, ktorá neprijíma len to, čo je dané, ale
prekračuje skutočnosť, pretvára ju v mene etických hodnôt. S tým veľmi úzko súvisí sloboda, pretože
len slobodná bytosť dokáže presiahnuť prítomnosť a v mene etických hodnôt prekročiť skutočnosť.
K slobode osobnosti patrí i zodpovednosť. Človek zodpovedá za seba, za svojich najbližších, za to, čo
robí, čo sa deje. Angažuje sa v zápase za hodnoty, s ktorými sa identifikoval. Byť človekom znamená
byť totálnou bytosťou, ktorá sa rozvíja v úplnosti zmyslových, emocionálnych, intelektuálnych
i motorických schopností, v úplnosti poznávacích, pretváracích i hodnotiacich vzťahov (Kosová,
1998). Byť človekom znamená byť celistvou bytosťou. Každý človek musí nájsť v sebe vnútorné jadro
svojej osobnosti. Celistvá bytosť je integrovaná sama v sebe i so svojou spoločnosťou. Integrovaná
osobnosť je v produktívnej rovnováhe so svetom, má odstup od seba i od sveta, je schopná
objektívneho pohľadu na seba, dokáže zaujať pozíciu toho druhého i pozíciu vecnú. Ak zakolíše,
dokáže vziať vinu na seba, ľutuje to, ale znovu nájde sama seba, a preto je jej možné dôverovať
(Kučerová, 1990). Byť takouto osobnosťou znamená byť osobnosťou morálne zrelou a cieľom
programu je pomôcť dieťaťu sa takou osobnosťou stať.
Realizácia programu
Projekt je zameraný na aktívnu výchovu vnímavej osobnosti, ktorá je schopná: vnímať skutočnosť
okolo seba v celej je zložitosti a orientovať sa v nej, orientovať sa v sebe, jasne formulovať svoje
myšlienky a bez strachu a bez posmechu prezentovať svoje názory, tvorivo riešiť praktické problémy,
uvedomovať si morálne dilemy, vedieť sa v nich samostatne a zodpovedne rozhodovať, rešpektovať
názory iných ľudí, načúvať a oceňovať ich prínos, vzájomne kooperovať, podrobovať svoje názory
a názory iných kritike a tým získať otvorenosť meniť svoje postoje a vyvíjať sa, súcitiť s druhými
ľuďmi a byť schopný im v prípade potreby pomôcť, zlepšiť vzťahy so spolužiakmi, učiteľmi i doma
s rodičmi a súrodencami, vnímať krásu a dobro pozitívnych medziľudských vzťahov.
Keďže ide o program rešpektujúci predovšetkým prirodzenosť žiakov, pozornosť je sústredená na:
• výber špecifickej morálnej problematiky, ktorá je prezentovaná prostredníctvom príbehu alebo
situácie z každodenného života detí či literárnych postáv;
• výber špecifickej spôsobilosti, vlastnosti osobnosti, ktorá bude rozvíjaná;
• výber takého vyučovacieho predmetu, ktorý svojím obsahom vyučovania podporí riešenie danej
problematiky a prepojí samotný obsah vyučovaného predmetu s morálnou dilemou obsiahnutou
v morálnej problematike;
• výber a zaradenie aktivít do programu i do samotnej vyučovacej hodiny;
• tvorbu projektov so sociálno-morálnym obsahom, ktoré sa prelínajú cez predmety vyučované na
1. stupni.
V programe sú využiteľné všetky formy vyučovania a spôsoby práce. Deti môžu pracovať
individuálne, vo dvojiciach, štvoriciach, v skupinách i kolektívne ako celá trieda. Je dobré, keď do sú
do projektu zapojení aj spolužiaci paralelných tried, či žiaci nižších ročníkov.
41