MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

Vzdelávacie oblasti – nástroj na posilnenie etickej výchovy
• JAZYK A KOMUNIKÁCIA – štátny jazyk, cudzie jazyky,
• MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI,
• ČLOVEK A PRÍRODA – prírodoveda, fyzika, chémia, prírodopis, biológia, výchova k zdraviu,
environmentálna výchova,
• ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ – dejepis, geografia, vlastiveda, občianska, spotrebiteľská,
multikultúrna, spoločenská výchova,
• ČLOVEK A HODNOTY – etická a náboženská výchova,
• ZDRAVIE A POHYB – telesná výchova, šport, zdravý životný štýl,
• ČLOVEK A SVET PRÁCE – technická výchova, pracovné vyučovanie, pestovateľské práce,
technika,
• UMENIE A KULTÚRA – výtvarná, hudobná, estetická, mediálna výchova, literatúra (stredná
škola).
Výchovná podstata predmetu
1. V etickej výchove nie je prvoradé množstvo vedomostí, ale priama reflexia, vnútorné
osvojenie si postojov pre praktický život. Ide predovšetkým o zmenu pohľadu na seba
samého v zmysle akceptácie seba, zmenu vzťahu žiak – žiak, učiteľ – žiak, ako aj otvorenú
nápomocnú orientáciu na societu i jednotlivcov, s ktorými žijeme.
2. I keď predmet etická výchova obsahuje náukový potenciál, určité penzum vedomostí, ide
predovšetkým o pojmy duchovného charakteru, ako sú napr. sebavedomie, sebaúcta,
dôstojnosť človeka, priateľstvo, láska, solidarita, pomoc, pravda, sloboda, nezávislosť,
zodpovednosť, súcit, svedomie, ktorých obsah v rôznom vekovom období je rôzny. Okrem
toho vedomosti o etických princípoch nevypovedajú o kvalite správania – o istom súbore
návykov a postojov žiakov, ktoré sú potrebné k zmene ducha súčasnej školy a celkovej
klímy v spoločnosti.
3. Ak etická výchova prispieva k humanizácii súčasnej školy, ide predovšetkým o vývoj
afektívno-hodnotovej stránky osobnosti, kultiváciu citov, osvojovanie postojov, ktoré
formujú charakter osobnosti a prosociálnu atmosféru v škole. Pre tieto atribúty stanoviť
štandard je veľmi náročné.
4. Rozdielnosť úrovne sociálnych zručností žiakov, vzhľadom na región, z ktorého
pochádzajú, ako aj rodinné prostredie, v ktorom žijú, vytvára sociálno-hodnotovú klímu
v triede a aj tá prispieva podstatne k napĺňaniu cieľov, ktoré stanovujú osnovy. Učiteľ preto
nemôže byť orientovaný iba na sledovanie štandardu, ale by mal reagovať na špecifiká
a potreby skupiny.
5. Hodnotová reflexia, ktorá spočíva v rozumovom uchopení zážitku a v jeho etickom
vyhodnotení, predpokladá dôveru, spontánnosť a slobodu vyjadrovania. Preto učiteľ sám
a rovnako i žiaci akceptujú zásadu nepoužívania hodnotiacich výrokov. Nejde
o relativizáciu, ale o akceptáciu názorov a následné zamýšľanie sa nad nimi. Zavedenie
štandardov v tejto oblasti by mohlo viesť k jednostrannému hodnoteniu nepodstatných vecí,
akými v tomto prípade je osvojenie si určitých vymedzených informácií.
6. Ak chceme odmerať postoje a správanie, je to možné súborom testov, ktoré nie sú pre prácu
učiteľa jednoduché. I tak dostaneme iba čiastkový výsledok, ktorý nevypovedá o hlavnom
zámere etickej výchovy, ktorým je rozvíjanie integrity osobnosti s ohľadom na integrovanie
prosociálnosti ako základného etického princípu.
Kontaktné údaje
PhDr. Ľudovít HAJDUK, PhD.
Štátny pedagogický ústav
Pluhová 8
830 01Bratislava, Slovensko
e-mail: ludovit.hajduk@statpedu.sk
81