MRAVNÁ VÝCHOVA V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU A V ZAHRANI ČÍ

aby vo všetkých ľuďoch videli v prvom rade rovnocenné ľudské bytosti, ktoré si zaslúžia základnú
mieru úcty a rešpektu súvisiacu s ich statusom ľudských bytostí a tomu prislúchajúcej ľudskej
dôstojnosti. Musia viesť svojich študentov k tomu, aby nikoho neponižovali, nešikanovali, netrestali
atď. len pre jeho inakosť, nedegradovali jeho ľudskú dôstojnosť. Zvlášť to platí v súvislosti s výučbou
mravnej výchovy a úvahami, prípadne diskusiami o hodnote života, o rešpekte i úcte k iným ľuďom
a najmä fyzicky alebo mentálne handikepovaným. V danom prípade má učiteľ možnosť využiť túto
príležitosť, aby ukázal, že v rámci učiteľskej etiky je pre nich každý žiak či študent rovnaký bez
ohľadu na jeho farbu pleti, kultúru, náboženstvo, politické názory atď. Každý jeden z nich si zaslúži
úctu a rešpekt, ktoré im prináležia ako ľudským bytostiam.
Aplikácia ľudskej dôstojnosti ako jedného z princípov etiky sociálnych dôsledkov v učiteľskom
povolaní je teda kompatibilná s hodnotou pozitívnych sociálnych dôsledkov, ktoré sú rozhodujúcim
kritériom hodnotenia v etike sociálnych dôsledkov. Učiteľ svojou prácou vo veľkej miere prispieva
k formovaniu ľudskej dôstojnosti svojich študentov, rovnako však aj k tomu, aby rešpektovali ľudskú
dôstojnosť iných. Lenže nesmie ostať v tomto úsilí osamotený, pretože je v záujme celej spoločnosti,
aby vyrastala mladá generácia, ktorá jednak dokáže pozitívne hodnoty prijímať, no i rozdávať,
respektíve ich produkovať.
Princíp morálneho práva
Uvažovanie o morálnom práve začnem konštatovaním V. Gluchmana, že morálne právo ľudská bytosť
získava svojím narodením a je rovnaké pre všetky ľudské bytosti počínajúc novorodencami.
V priebehu svojho ďalšieho života však môže mravný subjekt vďaka svojmu správaniu a konaniu prísť
o rovnaké morálne právo na život ako majú ostatné ľudské bytosti (Gluchman, 2008, s. 96).
V kontexte práce zdôrazňujem, že všetky mravné subjekty zúčastnené vo vyučovacom procese by mali
svojím správaním a konaním dbať o ochranu jedincov pred negatívnymi vplyvmi a všetkým, čo by
produkovalo prevahu negatívnych dôsledkov nad pozitívnymi. Morálne právo stanovuje, že ľudský
život patrí k najvyšším hodnotám, preto ho musíme chrániť. Práve toto by malo byť jedným
z ťažiskových bodov vo výučbe mravnej výchovy, resp. tém súvisiacich s mravnou výchovou,
zdôrazňovanie významu a hodnoty ľudského života, ako základnej hodnoty aj pre morálku. Učiteľ
musí v študentoch vzbudiť vedomie o jedinečnosti ľudského života, jeho potreby ochrany a rozvoja.
Mravná výchova vytvára dostatok predpokladov na to, aby sa mu to podarilo. Na druhej strane však
treba, aby si učiteľ zachoval odstup od problematiky, keďže existuje dostatok príkladov a situácií, keď
vznikajú morálne dilemy, ktoré musí učiteľ prezentovať vo výučbe a diskusiách medzi študentmi.
Treba však, aby študenti si pokiaľ možno uvedomovali zložitosť riešenia takýchto morálnych dilem,
ako aj z toho vyplývajúcu zodpovednosť vo vzťahu k práci učiteľov a ostatného pedagogického
personálu.
Princíp tolerancie
Princíp a hodnota tolerancie v rámci etiky sociálnych dôsledkov zohráva významnú úlohu pri
formovaní mravných subjektov (vrátane potenciálnych), pretože iba tak môžu si uvedomiť, že byť iný
často neznamená byť horší. Vo výchovno-vyučovacom procese treba hľadať priestor a najmä
príležitosť zamýšľať sa, diskutovať o odlišnostiach, naučiť sa o rôznych kultúrach, ich hodnotách,
a podobne, kde učitelia by mali byť vzorom tolerantného správania a konania pre študentov, zároveň
aj pre menej tolerantných kolegov či ostatné mravné subjekty podieľajúce sa na výchove a vzdelávaní.
Preto v upevňovaní a zdôrazňovaní uvedeného princípu tolerancie vidím v súčasnosti aj budúcnosti
veľkú príležitosť pre aplikáciu požiadaviek učiteľskej etiky na učiteľské povolanie. Zdôrazňovanie
tolerantného konania a správania mravných subjektov, v ktorom by prevažovali pozitívne sociálne
dôsledky, vrátane minimalizácie negatívnych dôsledkov, je na prospech nielen študentov, učiteľov
a všetkých pedagogických pracovníkov pôsobiacich v školstve, ale určite aj na prospech celej
spoločnosti. V plnej miere sa to vzťahuje k výučbe mravnej výchovy, pretože na vyučovaní sa
stretávajú žiaci, prípadne študenti s rozdielnymi názormi, kultúrou a výchovou v rodine, takže treba
byť veľmi opatrný a tolerantný k prezentovaným názorom, postojom alebo presvedčeniu týchto
75