Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
a morálnych, či etických princípov a ideí, ktoré môţu niekedy kolidovať s etickými
princípmi sociálneho pracovníka. Východiskom je vzájomná komunikácia a oprávnené
záujmy klienta. Základné morálne a etické princípy, ktoré sú v etickom kódexe by mali
byť sociálnym pracovníkom, teda aj opatrovateľom komunikované, zvnútornené
a aplikované v praxi, teda záväzné. Pri etických dilemách je potrebné dilemu
komunikovať medzi sociálnymi pracovníkmi navzájom, predovšetkým začínajúci sociálny
pracovníci so skúsenejšími spolupracovníkmi, prípadne ďalšími odborníkmi. Etické
dilemy riešiť v tom zmysle, ţe je potrebné mať na mysli záujmy, uspokojenie potrieb a
dobro klienta, ktoré je vyšším dobrom. Samozrejme, sociálny pracovník, ani opatrovateľ
nikdy nemôţe mať stopercentnú istotu, ţe konal v záujme vyššieho dobra klienta.
5. Konzultovanie s kolegami a príslušnými odborníkmi (zamestnancami organizácie,
supervízori, právni zástupcovia a odborníci na etiku). Tu vidím jednu z najdôleţitejších
moţných spôsobov, ako riešiť etické dilemy v práci opatrovateľa. Myslím si, ţe práve
supervízia, systém ďalšieho vzdelávania, moţnosť poradiť sa s odborníkmi je ešte stále
málo vyuţívaná. V praxi je veľmi dôleţitá predovšetkým supervízia, keďţe opatrovateľ
pracuje v domácnosti klienta obyčajne sám a nemá mu kto poradiť v práci, povedať, čo
robí dobre a čo by mal robiť ináč. Podľa našich skúseností sa supervízia ešte pomerne
málo vyuţíva v práci opatrovateľov. Môţe to byť supervízia uskutočňovaná staršími,
skúsenejšími kolegami, alebo koordinátorom opatrovateľskej sluţby.
6. Urobenie rozhodnutia a dokumentácia celého procesu rozhodovania. Dokumentácia
v práci opatrovateľov sa uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom záznamov
o vykonanej opatrovateľskej sluţbe v domácnosti klienta po kaţdej návšteve u klienta. Ide
predovšetkým o zaevidovanie opatrovateľských úkonov, ktoré boli uskutočnené, prípadne
zmeny zdravotného stavu klienta. V opatrovateľskej praxi by sa mali viac vyuţívať aj
písomné záznamy o rozhodnutiach, ktoré urobil sociálny pracovník, poradca, pracovník
sociálneho odboru na mestskom, či obecnom úrade, prípadne pracovník Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, či samotný opatrovateľ pri svojej práci. Takéto komplexné
záznamy by mali byť pravidelne zhodnocované a komunikované všetkými
zainteresovanými sociálnymi pracovníkmi. Určite by to bolo prínosom pre samotného
klienta, skvalitnenie opatrovateľskej sluţby a predovšetkým poskytnutie komplexu sluţieb
(teda nielen opatrovateľskej), ktoré klient, či jeho rodina potrebuje. Porovnávanie
a zhodnocovanie záznamov z vykonávanej opatrovateľskej sluţby u jednotlivých klientov
by napomohlo v práci opatrovateľov. Mohli by porovnávať situácie, ktoré musia riešiť s
podobnými situáciami, ktoré sa vyskytli u iných klientov a akým spôsobom boli riešené.
- 101 -