Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
obdobia poberania dávok v hmotnej núdzi aktívne preukazovali, ţe si pre potreby
vedomostnej ekonomiky zvyšujú, zváţili svoj individuálny potenciál“. (Loran, 2010, s. 50)
Existuje celý rad sociálnych, ekonomických, kultúrnych a systémových príčin vedúce k
absencii a školskej neúspešnosti rómskych detí. Medzi stále sa opakujúce príčiny patria: zlý
zdravotný stav, nízka motivácia k učeniu, sexuálne správanie, podľa ktorého dievčatá čoskoro
mávajú deti, a ich sociálna rola je potom vychovávať ich a starať sa o rodinu, ďalej zlé
vnímanie seba samého a výsledky v škole a podobne. Napríklad podľa Lorana „prvým
najvýraznejším objektívnym činiteľom podieľajúcim sa na produkcii potenciálu ľudského
kapitálu Rómov je nepochybne základná škola ako edukačné prostredie. V rámci plnenia
povinnej školskej dochádzky maloletých občanov – ţiakov má dokonca legislatívnu
povinnosť v kreovaní primárnej gramotnosti, v produkovaní a rozvíjaní potenciálu ľudského
kapitálu pre potreby spoločnosti. V súčasnosti uţ pre potreby vedomostnej spoločnosti
a ekonomiky“. (Loran, 2009, s. 48) V súvislosti s uvedeným problémom povaţujeme preto
kooperáciu terénneho sociálneho pracovníka s učiteľom za veľmi významnú, a vnímame ju
ako jeden z moţných nástrojov riešenia edukačných problémov rómskych detí zo sociálne
znevýhodneného prostredia.
Kaţdá profesia v sebe nesie morálnu zodpovednosť. Napríklad laik v prípade autonehody
nemôţe poskytnúť obeti profesionálnu lekársku pomoc. Môţe však poskytnúť prvú pomoc.
V tomto prípade nenesie priamu zodpovednosť z pohľadu jeho postavenia v uvedenej situácií.
A to preto, lebo nemá zodpovedajúce znalosti. Lekár profesionál je schopný v tejto situácií
rýchlo a správne konať, zhotoviť diagnózu a vykonať lekársky postup. Preto si myslíme, ţe
nemôţeme byť zodpovední z pohľadu profesie v plnej miere za to, za čo nemáme k riešeniu
situácie dané kompetencie. Profesijná zodpovednosť teda zahŕňa povinnosti aktérov, aby
konali profesionálnym spôsobom, dodrţiavali zákon, vyhýbali sa konfliktov záujmov, a
uprednostnili záujmy klientov pred svojimi vlastnými záujmami. Podľa Mátela „rola
a profesia sociálneho pracovníka si vyţaduje nielen patričné vzdelanie a praktické výcviky,
ale aj isté nároky na jeho osobnosť a charakter. Príliš často sa etické poţiadavky voči
sociálnym pracovníkom zameriavajú výlučne na zodpovednosť voči klientom zabúdajúc na
to, ţe sociálny pracovník môţe byť do tej miery zodpovedný za iných, ako dokáţe byť
zodpovedný sám za seba“. (Mátel, 2010, s. 88)
Byť čestný, poctivý, ohľaduplným k ostatným teda prejavovať ľudskosť a úctu, ktorá je
úzko spätá s akceptáciou práv všetkých ľudí bez ţiadneho rozdielu, ale aj spôsob spravodlivo
rozdeľovať hodnoty v podobe pochvaly alebo trestu, odmietať akúkoľvek dvojtvárnosť, ale
naopak byť pravdovravný povaţujeme v sociálnej práci s rómskymi komunitami za veľmi
- 83 -