12.05.2015 Views

Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )<br />

__________________________________________________________________________________________<br />

Vstupovanie do trhového mechanizmu, ak ho predpokladáme, by bolo pochopiteľne<br />

nevyhnutnosťou.<br />

Málokto v modernej západnej spoločnosti pochybuje o tom, ţe morálne zásluţné povolanie<br />

lekára, pedagóga či sociálneho pracovníka si zaslúţia vysokú odmenu. Jediný, kto túto<br />

pochybnosť predvádza, je neosobný trhový mechanizmus, ktorý tieto ušľachtilé povolania<br />

ohodnocuje často veľmi skromne aţ úboho. Avšak, ak konkrétna spoločnosť vie určiť<br />

zásluţnosť určitých povolaní (a tu by sme okrem lekárov, učiteľov, sociálnych pracovníkov,<br />

umelcov a vedcov mohli pribrať náročné a nebezpečné povolania, akými sú baníctvo a iné<br />

robotnícku povolania a pod.), mala by zabezpečiť aj ich adekvátny príjem. Inými slovami, ak<br />

v spoločnosti platia hodnoty ako vzdelanie, poznanie, či zdravie, potom aj zásluţnosť určitých<br />

povolaní moţno odvíjať od týchto hodnôt. Aj keď na druhej strane napríklad „sektor<br />

vzdelávania obyvateľstvu zatiaľ neposkytuje také kvalitné vzdelávanie a vzdelanie, ktoré by<br />

bolo koherentné s potrebami väčšej časti zamestnávateľov. Zároveň, ktoré by väčšine<br />

populácie umoţňovalo stať sa nepretrţite zamestnateľnou na trhu práce...“ (Loran, 2010,<br />

s. 43) Ak spoločnosť nevie zabezpečiť, aby ţivotná úroveň ľudí v zásluţných povolaniach<br />

bola minimálne taká vysoká ako ţivotná úroveň tých, ktorých povolania sa za morálne<br />

zásluţne nepovaţujú a ocenenie im dáva len trhový mechanizmus, potom nemoţno hovoriť<br />

o spravodlivej spoločnosti.<br />

Záver<br />

V súlade s týmito myšlienkami povaţujem za jednu z významných alternatív otázky<br />

sociálnej spravodlivosti isté zosúladenie Marxovej „individuálnej spravodlivosti“ („kaţdému<br />

podľa jeho práce“) a Rawlsovej „redistribučnej spravodlivosti“ (negácia, resp. oslabenie<br />

prírodnej lotérie), pričom stelesnenie Rawlsovej myšlienky „morálnej arbitrárnosti“ vidím<br />

nielen v distribučnom princípe, ktorý zabezpečuje maximálnu výhodnosť a minimálny príjem,<br />

ale v distribučnom princípe, ktorý zabezpečí čo najmenšie sociálne a ekonomické nerovnosti<br />

spoločnosti. Provizórne by teda distribučné kritérium, ktoré by sa podľa môjho názoru dalo<br />

v zásade povaţovať za sociálne spravodlivé, mohlo znieť asi takto: Kaţdému podľa jeho<br />

práce, pri zabezpečení dôstojného ţivotného minima pre dobrý ţivot jednotlivca, ako ho<br />

interpretuje konkrétna spoločnosť a s ohľadom na zniţovanie sociálnej nerovnosti na<br />

najniţšiu moţnú mieru, pri zachovaní adekvátneho odmeňovania morálne zásluţných činov<br />

a povolaní a pri zachovaní miery spotreby, ktorá nedevastuje ţivotné prostredie a nerobí<br />

z človeka otroka vlastného konzumu. V takomto distribučnom kritériu by sa mohli nájsť<br />

Marx, Walzer, Rawls, ako aj Habermas či MacIntyre. V takomto distribučnom kritériu by<br />

- 110 -

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!