Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
odznelo v jednej z odpovedí v diskusnej relácii rozhlasovej stanici BBC od Ailsi Ogilvie,
predstaviteľky charitatívnej organizácie Age Concern.
Ako uvádzajú Glover a Braine (In: Vidovičová, 2005, s. 23) „ageizmus je prítomný vo
všetkých fázach zamestnanosti, nie iba v inzerátoch, ale aj v organizačných štruktúrach,
výberu, rozmiestnenia pracovných síl i pracovných úloh, v hodnotení výkonu a plánovaní
kariéry, odmeňovania a zamestnaneckých výhod. Je prítomný aj vo výbere jedincov pre určitý
typ tréningu, vzdelávania a rozvoja aj v rozhodnutiach o presune na inú prácu, povýšenie,
ukončenie pracovnej činnosti a práva na dôchodok."
Z výsledkov reprezentatívneho výskumu „Vnímanie ľudských práv a zásady rovnakého
zaobchádzania u dospelej populácie v SR“ uskutočneného v r. 2006 vyplýva, ţe diskriminácia
je najsilnejšie pociťovaná na trhu práce kvôli vyššiemu veku zamestnanca alebo uchádzača
o zamestnanie. Vek je pociťovaný ako najsilnejší zdroj diskriminácie pri prijímaní do práce.
„Veľmi často a často sa s ním stretlo takmer 92% našej dospelej populácie. Druhým,
najčastejšie sa vyskytujúcim diskriminačným faktorom je zdravotný stav – 82% populácie má
tieto skúsenosti. Na treťom mieste uvádzajú respondenti skúsenosti s diskrimináciou podľa
pohlavia – 73%.“ (Guráň et al., 2007, s. 38-39).
Z výsledkov toho istého prieskumu z roku 2008 vyplýva, ţe s diskriminačným konaním
v oblasti, prepustenie alebo neprijatia do zamestnania z dôvodu vyššiemu veku skúsenosť
61,6 % percipientov, pričom „najčastejšou osobne preţitou situáciou je zisťovanie počtu
a veku detí v rámci prijímacieho pohovoru, s ktorým sa stretlo 15,9% respondentov.“
(Kotvanová et al. , 2009, s. 36).
Inštitút pre verejné otázky realizoval na Slovensku v roku 2004 a 2005 v rámci projektu
„Plus pre ţeny 45+“ obsahovú analýzu médií na Slovensku s cieľom zmapovania stereotypov
ţenskosti a staroby.
V súvislosti s týmto projektom boli nastolené aj niektoré otázky tykajúce sa činnosti médií,
médiá nám totiţ často sprostredkúvajú obraz, ktorý nie je vţdy v súlade s realitou. A keďţe
nám je tento obraz deň čo deň predostieraný, tak sa často s definíciou sociálnej reality chtiacnechtiac
nevedome stotoţňujeme, pričom sa ani len nenamáhame pátrať po realite skutočnej.
Ako vyplýva z výsledkov týchto obsahových analýz médií, v médiách sa vyskytlo 6
hlavných obrazov starnutia a staroby:
‣ neúprosný proces fyzickej degradácie „krásy“
‣ staroba ako chudoba
‣ staroba ako choroba
- 399 -