Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
klientov a majú pocit, ţe svoju prácu ďalej nezvládnu, resp. ţe svojim klientom nemajú čo
dať, cítia sa „vyhorení“. Tento stav môţe byť spôsobený dlhoročnou prácou v pomáhajúcej
profesii, ale aj veľkým očakávaním, motiváciou, angaţovaním v prípadoch svojich klientov
u začínajúcich pracovníkov. Z toho vyplýva, ţe v stave „vyhorenia“ môţe byť tak začínajúci
ako aj dlhoročný pracovník. Jednou z moţností ako účinne predchádzať takýmto stavom, je aj
supervízia (Vaverčáková V., 2005).
Supervízia
Slovo supervízia má svoj pôvod v latinčine a voľne sa prekladá ako vidieť nad alebo
hľadieť cez. Na našom území je prevzaté z anglického slova supervision, čo znamená dohľad,
dozor, kontrolu, riadenie, revíziu, vrchný dozor a pod. Podobne sa prekladá i slovo supervisor
ako dozorca, kontrolór, starosta, revízor, vedúci a pod. V tomto význame sa u nás vyskytuje
zriedkavo. Najčastejšie sa tento pojem vyuţíva v psychoterapii a v iných pomáhajúcich
profesiách. Etabluje sa tieţ v rôznych podnikateľských organizáciách, manaţmente,
podnikoch, bankách, politike, ale i v cirkvách, kde majú svojich externých a interných
supervízorov. V sociálnej práci sa supervízia zväčša chápe ako poradenská metóda vyuţívaná
pre zabezpečenie a zvýšenie kvality profesionálnej činnosti, alebo kompetencie sociálnych
pracovníkov (Oláh M. a kol., 2009).
Funkcie supervízie sú vzdelávacia, podporná a riadiaca, čo sa týka druhov supervízie,
medzi hlavné kategórie patria výučbová, výcviková, riadiaca (manaţérska), poradenská.
Okrem supervízie individuálnej, poznáme supervíziu skupinovú, tímovú, medzi kolegami
a autosupervíziu. (Hawkins P., Shohet R., 2004).
Supervízia je dynamický proces učenia sa, postavený na vzájomnej interakcii, kedy sa
obidve strany učia a rastú zároveň. Supervizant hľadá vlastné riešenie problému pod
odborným vedením supervízora (Vaverčáková V., 2005).
Sociálny supervízor je vysoko profesionálny sociálny pracovník, ktorý koná s vysokou
mierou empatie, úcty, pravdivosti, flexibility, záujmu, zaujatia a otvorenosti. Má dostatok
poznatkov, je skúsený a konkrétny vo svojich prejavoch, dobrý supervízor sa javí ako
podporujúci, nie zbytočne kritický, s rešpektom voči začiatočníkovi, pričom sa nepokúša
zmeniť supervíznu skúsenosť na psychoterapiu. V rámci supervízneho vzťahu obsahuje
supervízia aspekty vedenia, poradenstva a učenia, ktoré sa vyskytujú i v sprevádzaní v praxi
a v poradenstve pracovníkov v rámci sociálnej práce. Rovnaké agogické aspekty vyuţíva
supervízor aj vo vzťahu s praktikantom a klientom k vlastnému učeniu so špecifickým
pohľadom na človeka (Oláh, M. a kol., 2009).
- 375 -