Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
Abstrakt
Etické aspekty sociálnej práce s marginalizovanými rómskymi
spoločenstvami 19
Ethical aspects of social work with marginalized Roma communities
Tibor LORAN
Príspevok v teoreticko – empirickej dimenzii na jednej strane deskriptívne poukazuje na
všeobecne známe etické princípy sociálnej práce. Na druhej strane ich konfrontuje
s doterajšou aplikačnou praxou a dosiahnutými výsledkami v riešení sociálno – ekonomickej
degradácie marginalizovaných a exkludovaných rómskych spoločenstiev, existenčne ţijúcich
v segregovaných osadách, či mestských štvrtiach.
Kľúčové slová
Etické aspekty, princípy, marginalizácia, rómske spoločenstvá, aplikačná prax.
Abstract
The contribution, in theoretically – empirical dimension, descriptely points out the generallz
known ethical principles of social work. On the other hand it confronts them with the existing
application practice and with the results achieved in solving the socio/economic degradation
of marginaliyed and excluded Roma communities existentially living in segregated
settlements or urban districts.
Key words
Ethical aspects, principles, marginalization, Roma communities, application practice.
Je nepochybné, ţe kaţdý jednotlivec je súčasťou nejakého spoločenstva. Jeho existencia v
ľudskom spoločenstve je determinovaná závislosťou od príleţitostí existovať v hlavnom
spoločenskom prúde, interpersonálnych vzťahov so širším prostredím, miery individuálnych
morálnych spôsobilostí a moţností viesť kvalitný ţivot v prospech seba samého a svojej
rodiny. Túto závislú ľudskú existenciu chápeme tak, ţe kaţdý ľudský ţivot má jedinečnú,
19 Marginalizované rómske spoločenstvá - chápeme ako reálno – explicitný stav sociálno – ekonomickej
degradovanosti početne veľkých ľudských spoločenstiev, ktoré v našich podmienkach obvykle ţijú v etnicky
segregovaných, exkludovaných osídleniach (najčastejšie v osadách, či mestských štvrtiach, alebo
unimobunkových getách) bez civilizačnej infraštruktúry (napríklad, vody, plynu, elektriny, bezbariérových
pozemných komunikácií, atď.) a prístupu k štandardným civilizačným sluţbám (napríklad, vzdelávacím,
sociálnym, právnym, zdravotníckym, bankovým, atď.). Obvykle, tieto územne a sociálne ohraničené rurálne
lokálne osídlenia v segregovanej podobe obývajú iba osoby, ktoré samé seba vnímajú ako Rómov, verbálne
deklarujú svoju príslušnosť k rómskej minorite a rómskemu lokálnemu spoločenstvu (ktorého sú súčasťou)
a osadovému prostrediu, v ktorom existenčne ţijú a povaţujú ho za rómske. Jednotlivci vytvárajúci tieto
spoločenstvá sú sociálne potrební a závislí na dávkach v hmotnej núdzi, majú nulový status na trhu práce, sú
pologramotní aţ analfabetickí a ich zväčša sociálno-patologické správanie explicitne nesie znaky chudoby
spôsobilostí. Vzhľadom na reálne potreby a problémy tohto spoločenstva, status v obciach a mestách, ide
o špecifickú cieľovú skupinu všetkých foriem sociálnej a edukačnej práce, ktorá si vyţaduje, od sociálnych
pracovníkov a vzdelávateľov, voči nej uplatňovať najmä špecifické inkluzívne sociálne intervencie.
- 251 -