Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
múdrosti predchádzajúcej generácie. Okrem toho zabezpečenie starostlivosti starším osobám
by nemalo byť predovšetkým povaţované za skutok veľkodušnosti, ale ako splácanie dlhu
vďačnosti.“ (Príhovor Benedikta XXVI. seniorom pri návšteve Domova pre seniorov „St.
Peter´s residence“ dňa 18. 9. 2010)
V záujme zachovania dôstojnosti, slobody, autonómie a udrţania základnej sebaobsluhy
človeka je určite veľmi dobré, keď na pomoc odkázaná osoba má moţnosť, pokiaľ sa to dá,
zostať vo svojom domácom prostredí. Súčasná náročná doba však kladie veľké nároky na
pracovnú vyťaţenosť ekonomicky aktívneho jednotlivca na úkor rodiny. Táto skutočnosť
vplýva aj na moţnosť rodiny postarať sa o svojich na pomoc odkázaných príbuzných. Rastie
aj mnoţstvo osamelo ţijúcich seniorov. Rodiny z rôznych dôvodov nemôţu, nechcú, alebo ani
nevedia sami zabezpečiť túto starostlivosť. „Akademik Vladimír Pacovský (1990) zdôrazňuje,
ţe rodina musí „chcieť, vedieť a môcť“. Ak sa chce rodina zodpovedne postarať o svojich
rodičov, musí vytvoriť predpoklady pre túto starostlivosť. Niektoré zvládne sama, v iných by
jej mala pomôcť spoločnosť v rámci poskytovania sociálnych sluţieb. Starý človek má ţiť
a doţiť predovšetkým v rodine. Dospelé deti by mali povaţovať za svoju povinnosť
poskytnúť starostlivosť svojim rodičom.“ (Hechl, 1994, s. 33)
Nie kaţdá rodina je schopná postarať sa o svojho na pomoc odkázaného člena. Tu by mala
prísť na pomoc spoločnosť, alebo komunita, ktorá rôznymi formami sociálnej pomoci pomáha
riešiť túto pre rodinu veľmi náročnú a zaťaţujúcu situáciu. P. Donati uvádza medzi
intervenciami spoločnosti, ktoré sa stávajú referenčnými pre stratégiu verejnej sociálnej
starostlivosti potrebu spravodlivo prerozdeleného finančného zabezpečenia, ako aj
spravodlivé rozdelenie pre tých, ktorí si dobrovoľne vezmú na seba bremeno starostlivosti
o deti, starých ľudí a postihnutých, ako aj potrebu sociálnych intervencií, ktoré plne budú brať
do úvahy kvalitatívne a kvantitatívne potreby rodín. (Porov. Sumec, 2005, s. 58-59).
Konkrétnou realizáciou sociálnej pomoci spoločnosti, či komunity je sociálna sluţba
opatrovateľskej starostlivosti v domácom prostredí klienta. Uvedená sluţba, na rozdiel od
zariadení sociálnych sluţieb, je špecifická práve v tom, ţe je vykonávaná v domácom
prostredí klienta prostredníctvom sociálneho pracovníka – opatrovateľa. Ten prichádza ku
klientovi do jeho domáceho prostredia na určitý dohodnutý čas, aby mu pomohol s úkonmi
sebaobsluhy, či kontaktu so sociálnym prostredím, na ktoré on sám uţ nestačí. Určite, potreba
tejto sluţby bude v budúcnosti narastať aj vzhľadom k zvyšovaniu počtu seniorov a osôb,
odkázaných na pomoc druhých.
- 94 -