Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
príslušníkov ústavov, ale aj ako postoj, ktorý je moţné zaujať k personálu z hľadiska váţnosti
a postavenia v aktuálnom výkone sluţby.
Etika (morálka) v sociálnom zaobchádzaní je dvojsečná zbraň:
na strane jednej je účelom sociálneho zaobchádzania v reţime obmedzenia osobnej
slobody okrem iného aj vzdelávanie objektu sociálneho zaobchádzania určeného
prostredníctvom programu zaobchádzania, a teda poskytovanie moţností na rozvoj
svojich sociálnych (komunikačných) zručností,
na strane druhej si subjekt zaobchádzania (personál) musí byť vedomý skutočnosti, ţe
komunikačné zručnosti prinesené alebo získané počas reţimu obmedzenia osobnej
slobody objektom zaobchádzania sú plne vyuţívané aj v komunikácii s personálom
ústavov. Preto kaţdý verbálny prejav je aj výrazom vlastností osobnosti uplatniť sa
(presadiť sa) v priestore, ktorý je vedome umelo vytvorený pre existenciu jedincov
porušujúcich normy spoločnosti.
Objekt sociálneho zaobchádzania získava zručnosti v komunikácii so subjektom
sociálneho zaobchádzania, pouţíva ich v interakcii, ale eticky, morálne vyspelejší by mal byť
v komunikácii subjekt sociálneho zaobchádzania, ktorý musí zvládnuť aj emocionálne
vyhrotenú situáciu a vyuţiť ju v neskoršej argumentácii vo svoj prospech, ako svoju výhodu.
Emocionálna zdrţanlivosť a schopnosť sa povzniesť aj nad zámerne degradujúce momenty vo
vzťahu k subjektu zaobchádzania sú hlavným predpokladom morálnej sily v komunikácii s
objektom sociálneho zaobchádzania. A to i napriek tomu, ţe legislatíva, ktorá by mala byť vo
vzťahu k objektu alebo subjektu sociálneho zaobchádzania emocionálne impotentná, občas
naznačuje, ţe emócie ju v mohli niektorých detailoch v procese tvorby predsa len poznačiť.
Hovoriť o etike znamená hovoriť zvyčajne o dvoch póloch javu alebo problému, čo je
morálne alebo prekračuje hranice morálnosti. Morálna dilema (či paradigma) vzniká na
hranici morálnosti a je vo svojej podstate je zhmotnenou esenciou, výberom medzi dvomi
alebo viacerými neţelanými moţnosťami. Problematika etiky súvisela a bude súvisieť s
filozofiou, etika a morálka je o vzťahu k ţivotu, svetu, iným ľuďom a napokon aj sebe
samému. Červenou niťou príspevku sú aj otázky: „Ako sa správať?“, „Aký postoj zaujať?“ v
konkrétnej situácii, čiţe urobiť rozhodnutie v rámci etiky, neohrozujúce subjekt rovnako ako
aj objekt sociálneho zaobchádzania v reţime obmedzenia osobnej slobody.
Uvedené v predchádzajúcom môţe vyvolávať dojem, ţe legislatíva je mimo etiky,
morálky, pocitov. Legislatíva je poplatná dáme s mečom, váhami a zaviazanými očami, kedy
to čo je napísané je platné. Diskusia časti personálu mala svoju veľmi praktickú a zároveň aj
- 121 -