Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
sociálny pracovník pokračuje v priebeţnom získavaní údajov o obyvateľovi a v spolupráci s
ostatnými zamestnancami pre neho vytvára čo najideálnejší program, aktivity, stanovuje
individuálny plán rozvoja jeho osobnosti. Sociálna práca je dôleţitá najmä v období
adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie, nových ľudí, vtedy sa mu pomáha
prekonať pocit vylúčenia z aktívneho ţivota, pocit nepotrebnosti, straty zmyslu ţivota.
Zároveň sociálny pracovník pomáha obyvateľom pri riešení ich kaţdodenných problémov,
udrţuje ich kontakty s rodinou, vonkajším prostredím.
Podľa Pavlovičovej (2008) komunikácia v rámci práce s klientom je iba jednou, aj keď
veľmi dôleţitou dimenziou. Okrem komunikácie sem zaraďuje aj interakciu a percepciu.
Interakcia je vzájomné pôsobenie, organizovanie spoločnej činnosti, spolu práca, kooperácia,
prípadne obojstranná pomoc alebo ochota k nej. Percepcia zahrňuje zase vzájomné vnímanie,
poznávanie a pochopenie účastníkov vzťahu. Čím bohatšie je poznanie seba samého, tým
bohatšie je poznanie iných a naopak. Sociálny pracovník:
zúčastňuje sa na rozhodovacom procese v zariadení, na procese prijímania občanov,
vykonáva sociálne šetrenie v domácom prostredí ţiadateľa o umiestnenie do
zariadenie pre seniorov,
spracúva sociálnu agendu, záznamy, správy, sociálne anamnézy, smernice,
podieľa sa na organizovaní kultúrno – spoločenských akcií pre obyvateľov.
Práca sociálneho pracovníka je zameraná na to, ako poskytnúť kvalitnú starostlivosť o
človeka po všetkých stránkach, o rozvoj osobnosti, potrieb a hodnôt pre ľudí, ktorí ţijú v
tomto zariadení. Pracovná náplň pozostáva z/zo:
vytvárania socioterapeutických skupín, s cieľom vytvárania pozitívnej nálady,
spoločného posedenia pri knihe, vzájomnej skupinovej komunikácie a podobne,
aktivizácie obyvateľov pre spoločné vychádzky,
relaxačných cvičení (cvičenie končatín, ktoré je moţné robiť v sede,
dychové cvičenia a iné),
spoločného rozhovoru na aktuálne témy,
aktivizácie obyvateľov pre rôzne záľuby, ktoré mali v prirodzenom prostredí
(vyšívanie, pletenie, spoločenská príprava na sviatky, ţivotné jubileá),
sledovania a odporúčania obyvateľov pre individuálnu analýzu (duchovný rozhovor),
odvádzania pozornosti od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry,
vedomostné súťaţe, hádanky, tanečné zábavy).
- 330 -