Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
Kde sa stala chyba? Je nutné podotknúť, ţe v spoločnosti sa prestali deťom a následne
dospievajúcim vštepovať etické zásady v primárnej, či sekundárnej sociálnej skupine.
Z pohľadu ovplyvnenia komunikácie práve prostredím najváţnejšími príčinami sú:
a) neustále zvyšujúce sa napätie v medziľudských vzťahoch,
b) osobné alebo rodinné trápenie vzťahové alebo postojové,
c) rýchle ţivotné tempo často spájané so stresom vlastným aj blízkych osôb,
d) výlučné úsilie o materiálne hodnoty a ciele, následná frustrácia (hodnotový rebríček),
e) dysfunkčná rodina, prípadne formálne funkčná,
f) deviácie v kontexte rozvoja závislosti.
Ako teda racionálne pracovať s adolescentmi pri osvojovaní si prirodzenej prosociálnej
komunikácie s prvkami asertivity. Altruizmus ako etická norma a hodnota je pre mladých
súčasnej doby minimálne pojmovo cudzia. Nesebecký spôsob myslenia a cítenia, nezištné
konanie v prospech druhých ako mravný princíp (Kraus, et al. 2008, s. 54), je pre súčasnú
generáciu v komunikácii nevýraznou črtou. Keďţe je propagovaná ostrosť lakťov a princíp
úspešnosti za kaţdú cenu.
V komunikácii mladých chýba ohľad a rešpekt. Schopnosť prijatia subjektívneho postoja
iného v zmysle empatie. To znamená nie bezpodmienečne v komunikácii rešpektovať
akýkoľvek názor, ale prenechať priestor v komunikácii aj druhej strane. To je prvá
a nevyhnutná úloha, ktorú treba učiť adolescentov aj prostredníctvom výchovnovzdelávacieho
procesu na školách. V kompetencii sociálneho pedagóga, sociálneho
pracovníka je pripravovať programy a projektové úlohy smerujúce k akceptácii „slabších“
jedincov, osôb vyššieho veku, so zdravotným postihnutím somatického aj psychického
charakteru a pod. Úlohy by mali byť nasmerované na aktívnu empatiu, ktorá podľa
Křivohlavého (2010, s. 77) je zápasom s partnerom v rozhovore a z tohto zápasu vzniká niečo
nového a produktívneho. Nevnucovať vlastné významy, nedávať závery, nespôsobovať
projekciu. Výcvik empatických foriem správania bude nevyhnutnosťou, aby vyplnil medzeru
v priestore rodinného obohacovania týmito zásadami.
Druhý problém, ktorý sa tlačí do popredia v komunikačnom procese je nájsť zmysel
dialógu pre mladého. Často pod tlakom prispôsobovania sa duchu sociálnej skupiny mladí
strácajú zmysel a význam rozhovoru. Býva ohraničený pragmatizmom, neregulovanými
prejavmi subkultúrneho správania ako aj prístupom individuálnej prospešnosti. Otázka
úspešného prenosu informácií a dát, ktoré majú byť správne pochopené adresátom nie je aţ
takou prioritou, čo znamená, ţe samotná základná úloha komunikácie stráca zmysel.
Bezmyšlienkovitosť, či plytkosť komunikácie je traumou dospievajúcich. Tu sa môţe
- 348 -