Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
Zdalo by sa, ţe ide o veľmi presvedčivý argument, ale otázka znie, čo nám zostane, ak
opustíme snahy o naplnenie sociálnej spravodlivosti. Zbavíme sa tak definitívne probléme so
stanovovaním zásluhovosti? Hayek v podstate tvrdí, ţe áno a celkom otvorene sa prikláňa
k trhovému mechanizmu, ktorý podľa neho „nestranne“ rieši problém s odmeňovaním bez
toho, aby predpokladal nejakú predstavu o zásluhách. Avšak, ako moţno namietať, aj trhový
mechanizmus uprednostňuje niektoré činnosti pred inými, niektoré charakterové črty pred
ostatnými, jedny ciele a hodnoty pred druhými. Takisto teda vytvára určitý systém „zásluh“,
ktoré však, a v tom má Hayek ţiaľ pravdu, nemajú s morálkou nič spoločné.
Určovanie morálnych zásluh, na ktoré poukázal Hayek, však môţe byť naozaj problémom.
Napriek tomu komplexný hodnotový systém azda ani nie je nevyhnutný, ak sa spoločnosť
nepokúsi naprojektovať celý redistribučný systém na báze morálnych zásluh. Určiť, ktoré
konanie je vo všeobecnosti morálne zásluţné však, zdá sa, nie je natoľko nemoţné, ako si
predstavuje Hayek. Zmysel pre spravodlivosť, ako aj morálne zásluhy či predstavy o správnej
miere spotreby predsa vyplývajú z morálneho rámca konkrétnej spoločnosti. Na túto
skutočnosť poukazuje aj mnoho klasických liberálov, vrátane Poppera a Jouvenala (Popper,
1994, s. 11; Jouvenal, 1998, s. 31). Rovnako nie je nemoţné dešifrovať zásluţné povolania
a zásluţné činnosti podľa etických štandardov tej – ktorej spoločnosti. Veľmi vhodnou sa
v tomto kontexte ukazuje najme komunitaristická argumentácia „zdieľaných presvedčení“,
podľa ktorých je moţné zásluţnosť určitých výkonov v konkrétnej komunite definovať. Je
nevyhnutné upozorniť na fakt, ţe trhový mechanizmus nemoţno povaţovať za nedotknuteľné
tabu, a moţno doň pokojne vstupovať za účelom ocenenia tých morálne zásluţných činností,
ktoré tento mechanizmus sám o sebe nedokáţe oceniť. Morálne zásluhy pritom v ţiadnej
spoločnosti nie sú celkom nerozpoznateľné, a preto je, zdá sa, celkom relevantné pokúsiť sa
o naplnenie tohto rozmeru sociálnej spravodlivosti pomocou redistribučnej politiky.
Komunitaristická kritika otvára nové pole moţností riešenia tohto problému. Ako si všíma
Walzer, liberálna spravodlivosť ponecháva trhu priestor, aby ovládol všetky sféry spoločnosti.
Stredovekú hierarchiu v moderných spoločnostiach nahrádza všeobecné úsilie a súperenie
pričom základnou zásluhou je obchodnícky talent. Princípom spravodlivosti sa tak v podstate
stáva „kariéra otvorená talentu“. (Walzer, 2002, s. 39) Podľa Walzera je však omnoho
opodstatnejšie pýtať sa na pravidlá rozdeľovania vnútri jednotlivých sfér spoločnosti za
pomoci sociálnych významov, resp. zdieľaných presvedčení vnútri pospolitostí. Túto
myšlienku moţno uchopiť aj tak, ţe ohodnotíme významnejšie tie morálne zásluţné
povolania, ktoré podľa zdieľaných presvedčení spoločenstva takto ohodnotiť treba.
- 109 -