Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
Práca v hospicovom prostredí vyţaduje od lekárov, sestier a ostatných pracovníkov vysokú
odbornosť, samostatnosť, psychickú i fyzickú odolnosť, hlbokú mieru empatie a tolerancie.
Ošetrujúci personál je s chorým a s jeho rodinou v kontakte po celú dobu jeho pobytu a tieţ
pri odchode zo ţivota. Práve tieto hraničné situácie sú pre ošetrujúci personál dosť stresujúce
a bez uvedených vlastností a schopností by nebolo moţné robiť túto prácu dobre (Kasanová,
2009b).
Multidisciplinárny tím
Zomieranie je fenomén obsahujúci oblasť biologickú, sociálnu, psychologickú a duchovnú.
Táto skutočnosť je východiskom pre existenciu multidisciplinárneho tímu, ktorý sa podieľa na
ošetrovaní umierajúceho. Najkvalitnejšia je forma starostlivosti o umierajúcich v hospicoch a
oddeleniach paliatívnej starostlivosti. Práca multidisciplinárneho tímu vychádza z celostného
(holistického) vnímania človeka, zvlášť v poslednom úseku svojho ţivota, zohľadňujúc jeho
potreby bio-psycho-socio-spirituálne.
Zdravotnú starostlivosť vykonávajú zdravotníci, ktorí sa starajú o pacienta po stránke
biologickej, teda o jeho telo, pohodlie, poskytnutie potravy, zbavenie sa odpadu z vlastného
metabolizmu, prísun kyslíka, spánok. Ďalej sú to potreby, ktoré zabezpečuje odborná
medicínska starostlivosť, ako oţarovanie, chemoterapia, hormonálna liečba (Balogová, 2005).
Lekári a zdravotné sestry hospicu sú odborníci, ktorí sa špecializujú na liečbu telesných
ťaţkostí smrteľne chorých. Ide o liečbu bolesti, dušnosti, kašľa, vracania, hnačky a zápchy,
preleţaniny, infekcie a podobne (Jasenková, 2005).
Sociálnu starostlivosť vykonávajú psychológovia a sociálni pracovníci. Úlohou sociálneho
pracovníka je oboznámenie sa zo sociálnou situáciou pacienta, podľa ktorej potom navrhuje
zníţenie alebo úplne odpustenie platby za pobyt v hospicovom zariadení. Sociálny pracovník
tieţ stanovuje sociálnu diagnózu a uskutočňuje sociálnu terapiu (Dobríková-Porubčanová,
2005).
Úlohou sociálneho pracovníka je teda hľadať s pacientom predovšetkým to, čo robiť, aké
sú jeho ďalšie moţnosti pri jeho fyzickom stave, čo sa s ním bude diať po prepustení
z nemocnice, čo mu môţe spoločnosť ponúknuť a čo môţe k prekonaniu svojej nepriaznivej
situácie ponúknuť on sám.
Haburajová-Ilavská (2007) hovorí, ţe potreba vzdelaných a erudovaných sociálnych
pracovníkov pracujúcich v oblasti paliatívnej starostlivosti narastá aj vzhľadom na neustále sa
zdokonaľujúce medicínske technológie, narastajúci počet chronických ochorení, zvyšujúci sa
podiel starších spoluobčanov a v neposlednom rade aj predlţujúcu sa dĺţku ţivota.
- 184 -