Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
tovary tým, ktorí môţu zaplatiť najviac (majú dostatočný počet peňaţných jednotiek –
hlasov), a nie tým, ktorí ich najviac potrebujú.“ (Lisý, J. a kol., 1998, s. 44) Čo sa teda týka
moţností skutočnej spolupráce s inými profesiami, moţností financovania účinnej sociálnej
práce, moţností uplatňovania práv osôb v sociálnej núdzi, legislatívnej opory sociálnej práce;
všetky tieto oblasti sú pre sociálnu prácu veľmi obmedzené a zatiaľ neexistuje signál, ktorý by
naznačoval zmenu k progresívnemu.
2 Sociálna práca a sociológia
Sociológia je „veda o ľudskej spoločnosti, o jej vzniku a ţivote (...).“ (Hartl, P. – Hartlová,
H., 2000, s. 549 – 550) Pre sociálnu prácu sú jej poznatky základom. Podľa sociológa Š.
Strieţenca je „vedná disciplína zameraná na empirické výskumy sociálnej reality a jej
mapovanie.“ (Strieţenec, Š., 1996, s. 203) Nepochybne vznik sociálnej práce iniciovala
i všeobecná potreba teoretické závery z empirických výskumov sociológie aplikovať do praxe
v záujme účinnej sociálnej prevencie.
3 Sociálna práca a psychológia
Š. Strieţenec chápe psychológiu ako vedu „o zákonitostiach rozvoja a fungovania ľudskej
psychiky ako osobitnej formy ţivotnej činnosti. Psychológia býva delená na tzv. čistú
(teoretickú) a aplikovanú.“ (Strieţenec, Š., 1996, s. 177.) V psychológii sa doposiaľ kreovalo
mnoho odborov a smerov. Sociálna práca je práca s človekom, ktorého ako človeka aj chápe.
Kaţdý z týchto smerov obsahuje pozitívne prvky, no pre sociálnu prácu je azda najviac
prijateľný prístup orientovaný na klienta podľa C. R. Rogersa. Tento „je pravdepodobne
najvýznamnejším humanistickým autorom, ktorý ovplyvnil sociálnu prácu.(...) Podľa Rogersa
je podstatné, aby pomáhajúci pracovník v terapeutickom vzťahu usiloval o kongruenciu
a pravdivosť, bezpodmienečnú spätnú väzbu a empatiu.“ (Navrátil, P. In: Matoušek, O. a kol.,
2001, s. 203) Odlišný prístup je narcizmom, ktorý je súčasťou syndrómu rozpadu a iniciuje
prehlbovanie neurózy klienta a spoločnosti.
4 Sociálna práca a psychiatria
Psychiatria je „lekárska veda o rozpoznávaní, prevencii a liečbe duševných chorôb,
o výskume ich príčin a patogenéze; termín prvýkrát pouţil nemecký lekár Johann Christian
Reil (1803) v štúdii o prejavoch šialenstva „Rapsódia o duševných chorobách.“ (Hartl, P. –
Hartlová, H., 2000, s. 470) Aţ doposiaľ ide o disciplínu, ktorá nemá veľmi vedecký základ,
hoci ju vykonávajú medicínsky vzdelaní ľudia. Nedávne devätnáste storočie znamenalo snahy
medicínsky vzdelaných ľudí podriadiť duševné problémy biológii. „Umenie individualizácie,
- 64 -