Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
ktorá tvorí podstatu sociálnej práce je zameraná na aktívne ovplyvňovanie a riešenie
primárnych asociálnych problémov. Jej cieľom je úspešná socializácia aţ inklúzia,
dosahovanie prijateľného vzťahu medzi sociálnym prostredím a neadaptovanými osobami
(Labáth, 1995). Vytváranie a prejav súdrţnosti v sociálnej skupine je akási neviditeľná väzba,
ktorá sa vytvára uplatňovaním noriem a hodnôt, duchom solidarity, kooperáciou pre prácu
v skupine a pre skupinu (Auger, Boucharlat, 2005). Jednotlivec má tendenciu vyhľadávať
tých, ktorí sú blízki jeho mysleniu a konaniu (Plamínek, 2004). Naopak, človek má strach,
ktorý sa prejavuje v 3 podobách (Beck, 2004): sociálnu neistotu, ohrozenie zdravia a ţivota
a stratu viery v pokrok a bezpečnosť.
Ak do oblasti cieľov sociálnej práce patrí vyhľadávanie znevýhodnených ľudí, prevencia
sociálnych problémov, zabezpečenie pomoci, tak tieto aspekty spĺňa šport. Preto môţeme za
špecifické sociálne prostredie povaţovať aj športovú skupinu, resp. prostredie prebiehajúceho
športového tréningu. Jeho morálne hľadiská sú neodmysliteľnou súčasťou všetkých
športových činností, podobne ako akceptácia športovej etiky vo výchove a víťazstve. Aj keď
sa prostredníctvom športu realizuje úspešne sociálna práca, musíme súhlasiť s Leškom
(2005), ţe často na úrovni vrcholového športu sa porušujú etické princípy a dochádza
k prehlbovaniu sociálnych rozdielov. Pre rekreačný šport a najmä v rámci telovýchovného
procesu v školách sa dôslednejšie ţiada zachovávanie etických zásad. Preto boli napr.
v školstve spracované určité pokyny pre učiteľa a ţiaka a Jonášková (2006) medzi inými
uvádza snahu o vzájomné riešenie situácií, konsenzus a vytváranie takého prostredia, ktoré
môţe prispieť k rozumnej diskusii, smerujúcej k všeobecnému súhlasu účastníkov.
Kódex športovej etiky (2004) zdôrazňuje podporu fair play zo strany športujúceho či
spoločnosti. Kaţdá kultúra má svoju sociomravnú akceptovateľnosť, pričom morálny
fenomén nie je moţné vtesnať do ţiadnych štandardov ako výkonové normy. Na druhej strane
je potrebné si uvedomiť, ţe minimálny etický kódex neznamená minimálnu morálku (Ţilínek,
2004). Priateľstvo, rešpektovanie iných, zachovávanie športového ducha a morálne myslenie
či správanie podporené športovou činnosťou sa prejavujú v sebarealizácii, sebapoznávaní,
v sociálnej interakcii, či v osobnom úspechu. Športový tréningový proces podporuje výkon
k tolerancii, ktorý sa prejavuje vytváraním vzťahov medzi trénerom a športovcom, medzi
športovcami navzájom, mal by podporiť elimináciu násilia a viesť k výchove mravne
dokonalého človeka (Jonášková, 2004).
Biela kniha o športe (2007) zdôrazňuje, ţe v športe by sa mal vyhradiť priestor tak, aby
mohol byť v ňom rešpektovaný a podporovaný etický kódex, ako aj solidarita, aspekty ktoré
sú nevyhnutné na zachovanie sociálnej úlohy športu. V kontakte pri práci so športovcami so
- 21 -