Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
spôsobov foriem a prístupov práce s klientom, pričom kaţdý z nich vyzdvihuje význam
osobnosti pracovníka z profesionálneho i ľudského hľadiska“ (Oláh, Schavel, 2006, s. 59). O
„etickej aktualizácií sociálnej práce rozhoduje však v konečnom dôsledku klient, ktorý je však
limitovaný morálnou zodpovednosťou sociálneho pracovníka“ (Oláh, Schavel, 2006, s. 110).
„Bez tohto vzťahového rámca sa práca pomáhajúceho stáva len výkonom zverených
právomoci“ (Kopřiva, 2006, s. 15).
Tokárová (et al., 2002) uvádza, ţe v sociálnej práci začal pôsobiť ako základ, východisko
jednotlivých národných etických kódexov Medzinárodný etický kódex pre profesionálnych
sociálnych pracovníkov spracovaný v roku 1976 Medzinárodnou federáciou sociálnych
pracovníkov, ďalej ako vzor pôsobil kódex Anglickej asociácie sociálnych pracovníkov, ktorý
sa zameral na vzťah sociálneho pracovníka ku klientovi. Podnetným bol aj etický kódex
americkej Národnej asociácie sociálnych pracovníkov platný od júna 1980, ktorý obsahuje
šesť hlavných oblastí, a to správanie sociálneho pracovníkov vo všeobecnosti, jeho etická
zodpovednosť ku klientovi, kolegom, profesií, zamestnávateľovi a spoločnosti (Gluchman,
1994). „V súčasnej dobe medzinárodne platná Deklarácia etických zásad, ktorá bola prijatá
v roku 1994, vychádza z etického kódexu prijatého IFSW v roku 1976 (Matoušek, 2003, s.
41). Deklarácia etických princípov sociálnej práce predkladá deväť základných etických
zásad, a to brániť a podnecovať nezávislosť konania klienta, obraňovať jeho rovnoprávnosť,
ktorá spočíva v oslobodení od represií a podradných ţivotných podmienok, zabraňovať
akémukoľvek spôsobu diskriminácie, rešpektovať ľudské práva a demokraciu, zaručovať
ochranu a integritu klienta, pracovať s klientom za jeho aktívnej spoluúčasti, dávať moţnosť
jeho sebaurčeniu, teda dobrovoľnosti v rozhodovaní, odmietanie akéhokoľvek násilia,
pracovať s osobnou zodpovednosťou aj bez etických princípov (Tokárová et al., 1997).
Súčasťou etického kódexu sociálnej práce „by mali byť potrebné kroky pre zaistenie
bezpečnosti klienta, ochrany pomáhajúceho, aj ochrany profesionálneho statusu sociálnej
práce (Oláh, Schavel, 2006, s. 108).
Tokárová (et al., 2002) sa domnieva ţe model etického kódexu sociálneho pracovníka by
mal zohľadňovať tieto princípy a normy. Profesionálne vedomosti, zručnosti a skúsenosti
pouţívať v prospech všetkých členov obce a komunity. Profesionálnu zodpovednosť
uprednostňovať pred osobnými záujmami, uplatňovať ju pri dodrţiavaní štandardnej úrovne
sluţieb, zároveň uplatňovať jednotu emocionálneho nasadenia, ale i potrebnú mieru citového
odstupu, aby sociálny pracovník mohol efektívne riešiť problém a vykonávať intervencie.
Snaţiť sa zdokonaľovať úroveň sociálnej práce ďalším vzdelávaním, výcvikmi.
- 208 -