Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
postupov (lieky, elektrické šoky, terapia) sa snaţí o prispôsobenie sa týchto jedincov zvonka
a ponechávajú ich napospas ich vnútorným problémom.“ (Munková, G., 2001, s. 110)
Psychiatrický prístup je láskou k smrti a teda súčasťou syndrómu rozpadu.
Sociálna práca v pravom zmysle slova nemá so psychiatriou ţiadne spoločné body. Okrem
iného praktiky psychiatrie priamo alebo nepriamo iniciujú činnosť mnohých zhubných kultov
a siekt. Pokiaľ v praxi dochádza k spolupráci profesionálneho psychiatra a sociálneho
pracovníka, ide asi o účelovú symbiózu. Nie je v prospech klienta.
5 Kritéria pre prostredie myšlienkovej prevýchovy donucovacích kultov a siekt ako
názorný príklad maximálne neetického prístupu
Kulty a sekty pracujú často v rovnakom prostredí ako sociálna práca, často pouţívajú
rovnaké alebo obdobné metódy, často majú rovnakú cieľovú skupinu, a takisto často svoju
činnosť nazvú sociálnou prácou. Či to je v zhode s realitou, napovedia niektoré kritéria, ktoré
môţe evidovať i úplný laik. (Ani pouţívanie techník komunikácie z asertivity ešte neznamená
asertívneho človeka a asertívne správanie. Asertívnymi ich robí prístup k nim i k partnerovi
v komunikácii a myslenie. Takisto ani vedecká racionalizácia činnosti kultov a siekt ešte
nemusí znamenať sociálnu prácu v teréne.)
Robert J. Lifton na základe myšlienkovej prevýchovy zajatcov v kórejskej vojne v 20.
storočí, na ktorých ju aplikovali veľmi úspešne Číňania, stanovil osem kritérií pre psychickú
manipuláciu. Pokiaľ sa v niektorom prostredí aplikujú, mení sa na prostredie dokonalej
psychickej manipulácie. Ide o tieto kritériá:
„1. kontrola prostredia,
2. mystická manipulácia (plánovaná spontánnosť),
3. poţiadavka čistoty,
4. kult vyznania,
5. posvätná veda,
6. frázovitý jazyk,
7. náuka je viac neţ človek,
8. existenčné provizórium.“ (Lifton, R. J., In : Hassan, S., 1994, s. 257)
1. kontrola prostredia – podľa R. J. Liftona je to v podstate „kontrola komunikácie
v danom prostredí.“ (Lifton, R. J., In : Hassan, S., 1994, s. 258) Dá sa realizovať jednak
priamym pozorovaním, jednak oddanými informátormi z radov členov, i novotvarmi, ktoré si
novici osvoja. M. S. Peck kult v pejoratívnom zmysle tieţ charakterizuje takzvaným
zvláštnym jazykom. Podľa neho „čím bliţšie má daná organizácia ku kultu, tým býva tento
- 66 -