Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
Z načrtnutého vyplýva obťaţnosť stanovenia uspokojujúcej definície. Zadefinovanie
pojmu diskriminácia v kontexte definícií pojmu ageizmu je ešte ťaţšia, nakoľko v praxi
osciluje na pomyselnej tenkej hrane a v mnohých prípadoch je pojem aj nesprávne pochopený
a interpretovaný, taktieţ je obtiahne určiť, kedy sa ešte o diskrimináciu jedná a kedy uţ nie.
Moderné koncepcie totiţ chápu diskrimináciu nielen ako aktívne konanie smerujúce proti
určitej skupine (jedincovi), ale aj ako situáciu, keď zdanlivo neutrálne rozhodovanie má
neprimeraný dopad na jedinca alebo určitú skupinu obyvateľov.
Je taktieţ veľmi ťaţké nájsť uspokojivú definíciu týkajúcu sa identifikácie staroby
v pracovnom prostredí jedinca. Najčastejšie a zrejme najjednoduchšie je ohraničiť ju
chronologickým (kalendárnym) vekom. Ďalšou moţnosťou je sociálny vek, ktorý sa vzťahuje
k spoločenským očakávaniam a správaniu, ktoré je pre daný vek primerané.
Situácia na trhu práce je charakterizovaná pretrvávajúcou zhoršujúcou sa situáciou
postavenia starších ľudí. Zvyšuje sa podiel 50 a viac ročných ľudí na počte evidovaných
nezamestnaných, pričom však rastie ich podiel aj na ekonomickej aktivite obyvateľstva a na
zamestnanosti.
Z našich skúseností, ale aj z výsledkov výskumov však vyplýva, ţe hendikep veku nie je
výlučnou doménou 50 a viac ročných. Za „neperspektívnu“ resp. málo proklamovanú
potenciálne nechcenú pracovnú silu môţeme u muţov označiť uţ vekovú skupinu 40 – 45
ročných jedincov a u ţien sú na tom obdobne pomerne mladé vekové skupiny 35 ročných
uchádzačiek o zamestnanie, so základným vzdelaním bez odbornej kvalifikácie, zdravotne
hendikepovaní občania, etnické minority, hlavne rómska populácia a najnovšie aj mladí
absolventi rôznych typov škôl bez profesionálnej praxe.
Ageizmus v empirických výskumoch
Problémovou oblasťou a témou hodnej diskusie sa javí otázka ageizmu a etiky v kontexte s
problematikou vekovej diskriminácie na trhu práce. Trh práce je vo svojej prirodzenej
podstate vekovo diferencovaný a vekom je definovaná aj moţnosť času participácie – od a
dokedy je moţné uzatvárať pracovné kontrakty a na strane druhej, kedy je nutné pracovný trh
opustiť. Tu sa vynára taktieţ otázka udrţateľnosti pozície jedinca na trhu pracovných
príleţitostí. Spolu s pohlavím a vzdelaním je potom vek hlavným indikátorom pozície a
statusu jedinca v štruktúrach pracovných príleţitostí.
"Odopierať ľuďom prácu pre ich dátum narodenia, je hrubo nespravodlivé, v týchto
ťaţkých časoch očakávame, ţe veľa ľudí bude musieť vykonávať pracovnú činnosť aj v
dôchodkovom veku, aby vystačili s peniazmi.“(Setback in retirement age battle, 2008),
- 398 -