Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
„jazykom nemysliacich.“ (Lifton, R. J., In: Hassan, S., 1994, s. 261) Okrem kontroly
prostredia a myslenia pre manaţment skupiny dlhodobé násilie, ktoré si spôsobuje jeho
pouţívaním aj samotná obeť, skutočne vedie aţ k vymývaniu mozgu a následne k zmene
identity. Podľa Z. Vojtíška „jednoduchými pravdami a spravidla jediným receptom na všetky
otázky autorita ľahko vyplní pocit prázdnoty, ktorý môţe byť najmä v konzumnej spoločnosti
a najmä v určitých ţivotných situáciách pociťovaný veľmi pálčivo.“ (Vojtíšek, Z., 1998, s. 20)
7. náuka je viac neţ človek – M. S. Peck toto kritérium nazval Boh
v zajatí. „Vo svojom pokrivenom vzťahu k Bohu a svojej spokojnosti s dogmatizmom
kulty vţdy akosi cítia, ţe majú Boha v hrsti, ţe ho zajali.“ (Peck, M. S., 1994, s. 198) Človek
ako obraz Boha je v porovnaní s ideológiou zhubnej organizácie len psím hlasom. Pri
domáhaní sa zlomku vlastných ľudských práv sa mu navodí pocit zlyhania, nazve sa
paranoidným, odštartuje sa voči nemu ďalší mechanizmus šikanovania, organizácia s ním
preruší všetky styky, alebo ho dá zavraţdiť.
Z. Vojtíšek to v roku 1998 nazýva podceňovanie rozumu. „Skrýva sa často za vedu (napr.
tvrdením, ţe ľavá mozgová hemisféra je príliš vyvinutá na úkor pravej, citovej), alebo sa
rozumu pripisujú predovšetkým vojny, katastrofy a hrozby 20. storočia. Skúsenosti, pocity
a záţitky sa pred rozumom uprednostňujú.“ (Vojtíšek, Z., 1998, s. 21.) (Nálepkovanie
týraného, zneuţívaného a zanedbávaného dieťaťa diagnózou ľahkej mozgovej dysfunkcie je
presne tento prípad. Hyperaktivita a hypoaktivita svedčia práve o perfektnom fungovaní jeho
centrálneho nervového systému.)
8. existenčné provizórium – ako napovedá názov tohto kritéria, ide o ţivot v neustálej
neistote, ktorý si členovia organizácie kompenzujú skupinovým narcizmom – hrdosťou na
príslušnosť k nej. Ak člen organizácie nemieni takéto provizórium zdieľať, čaká ho väčšinou
nálepka nepriateľa. Tým napríklad podľa Scientologickej cirkvi je kaţdý, kto o nej vysloví
niečo iné neţ chválu. Podľa jej zakladateľa L. R. Hubbarda „môţe byť pripravený o majetok
(...), alebo byť poškodený akýmkoľvek spôsobom ktorýmkoľvek scientológom, bez toho, aby
bol dotyčný scientológ disciplinárne potrestaný.“ ( Škvaril, R., 1995, s. 40.)
Záver
Anglický pozitivistický filozof H. Spencer (1820 – 1903), autor organistickej teórie
spoločnosti, predstaviteľ evolucionizmu a sociálneho darwinizmu, „hľadal paralelu medzi
biologickým a spoločenským organizmom, a tieţ medzi biologickou a sociálnou patológiou.“
(Hroncová, J., In: Hroncová a kol., 2004, s. 6) Jeho neadekvátny prístup bol terčom
mnohokrát oprávnenej kritiky. Človek je neodškriepiteľne aj biologická bytosť. Sociálna
- 68 -