AplikovanÃ¡ etika v sociÃ¡lnej prÃ¡ci - Prohuman

More documents

Recommendations

Info

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . ) __________________________________________________________________________________________ pracovník vedie rozhovor s klientom, pomáha mu adaptovať sa, potom je to tvorba individuálneho plánu rozvoja, korekcie, terapie, resocializácie, socializácie, kde sociálny pracovník realizuje intervencie a napokon program získavania autonómie, kde patrí hodnotenie pobytu a plánovanie prípadnej budúcej spolupráce. Okrem toho sociálny pracovník pomáha uchovať kontinuitu ţivota klienta a prácou s jeho ţivotným príbehom podporuje jeho duševné a telesné zdravie a zvyšuje kvalitu jeho ţivota (Matoušek, 2005). Preto práca s klientom, jeho potrebami, záujmami je prvoradou (Labáth, 2004). V zariadení sociálnych sluţieb, kde je sociálny pracovník „dennodenne konfrontovaný s neľahkými ľudskými osudmi, má často zásadný vplyv na ţivot klientov, vstupuje do najintímnejších medziľudských vzťahov“ (Oláh, Schavel, 2006, s. 107). Klient potrebuje dôveru, pocit, ţe je potrebný aj napriek telesnému, mentálnemu postihnutiu či starobe, potrebuje cítiť zo správania pomáhajúceho svoju vlastnú hodnotu (Kopřiva, 2006). Preto medzi hodnoty, ktoré sociálny pracovník praktizuje vo svojej práci patrí individualizácia, ako uznanie jedinečnosti kaţdej osobnosti, z čoho vyplýva aj individuálny prístup bez predsudkov a stereotypov. Vyjadrovanie pocitov, ako uznanie klientovej potreby slobodne vyjadriť všetky pocity, ţelania, potreby, aj tie negatívne. Empatia ako snaha vcítiť sa do jeho pocitov, problému, situácie. Nehodnotiaci postoj, nemoralizovanie, teda nepripisovanie klientovi vinu, hodnotiť len jeho správanie, postoje. Akceptácia ako vnímanie klienta takého, aký je, vrátane jeho slabosti i silných stránok, podporovať uňho jeho dôstojnosť a hodnotu. Sebaurčenie ako rešpektovanie klientovho práva a potreby slobodne sa rozhodovať a vyberať si medzi moţnosťami (Biest, 1957, In Matoušek, 2003). Právo klienta v zariadení sociálnych sluţieb na sebaurčenie je limitované úrovňou slobodne a konštruktívne sa rozhodovať, vyberať si intervencie, metódy, pomoc. Tieto predpoklady sú však obmedzené starobou, chorobou ako demencia, psychické ochorenia, postihnutí. Táto ich obmedzená či zníţená schopnosť rozhodovať sa prechádza na sociálnych pracovníkov, ktorí určujú spôsob a metódy práce s nimi na jednej strane, na druhej strane však vedú klienta v rámci jeho moţnosti k najväčšej samostatnosti. Kozoň (2009, s. 10) konštatuje, ţe aktivity a činnosť „pomoci, intervencie, starostlivosti, zaobchádzania, manaţovania a pod. sociálnej práce nemôţe ostať len pri jednej potrebe jedinca, ale ich vnímať v celistvosti človeka ako jedinečnej bytosti, dokonca citlivo identifikovať aj latentné dispozície v iných konaniach človeka, a tak iniciovať tvorbu nových potrieb ako prípadnú kompenzáciou pri nemoţnosti napĺňania doterajších potrieb“. Zároveň „pomáhajú pri ochrane ich práv a záujmov, pracujú v ich prospech, pričom intenzívne spolupracujú s ďalšími osobami z ich prirodzeného prostredia alebo opatrovníkmi. Spolupráca s opatrovníkom je pri napĺňaní záujmov takýchto klientov prvoradá“ (Mátel, 2010, s. 163). Aj - 210 -
A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h _______________________________________________________________________________________ u klientov pozbavených spôsobilosti na právne úkony i u klientov s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony sociálny pracovník rozlišuje moţnosť ich kompetencie a samostatnosti, schopnosti porozumenia sa rozhodnúť, vyjadriť svoje potreby, súhlas či odmietnutie s intervenciou, pomocou, a tým podporovať v čo najväčšej miere ich právo na sebaurčenie, pretoţe jedným z dôleţitých nástrojov práva na sebaurčenie je aj poskytovanie informovaného súhlasu (Mátel, 2010). Ľudský vzťah ako taký je dôleţitý základný predpoklad práce s klientom v zariadení sociálnych sluţieb je špecifický a jeho formovanie je podmienené osobnosťou klienta. Klient je odkázaný na primerané správanie sa sociálneho pracovníka, ktoré musia mať vymedzené aj jasné hranice, ktoré chránia pred poškodením aj klienta, aj sociálneho pracovníka. Reamer (2006, In Mátel, 2010) konštatuje, ţe vzťahy medzi sociálnymi pracovníkmi a klientmi zaloţené na nejasných viacnásobných vzťahoch môţu pôsobiť deštruktívne a rozlišuje päť kategórii, do ktorých môţu patriť, a to intímne vzťahy, hľadanie osobného prospechu, hľadanie odpovedí profesionálov na svoje vlastné emocionálne potreby alebo závislosti (napr. keď sa sami cítia osamelí alebo sociálne izolovaní), altruistické prejavy (dávanie súkromného telefónneho čísla, darčekov klientom..), reakcie na nepredvídané okolnosti. Podstata vytvárania vzťahu vychádza z komunikácie s klientom, kde sociálny pracovník doceňuje primeraný prvý kontakt, ako jeden z predpokladov vytvárania pozitívneho vzťahu, aktívne počúvanie, poznanie podmienok komunikačných bariér, dodrţiava slušnosť, ústretovosť, oslovuje a komunikuje s klientom s úctou a pod.. Keďţe klient je do určitej miery alebo úplne bezmocný, primerane narába s mocou, nekomunikuje direktívne, direktivitu pouţíva len v opodstatnených prípadoch, má pod kontrou negatívne emócie, nesympatiu a kontrolu, ktorá „je profesionálna, ak je cestou k otvoreniu príleţitosti naplniť profesionálne poslanie“ (Úlehla, 1999, s. 41). Takýmto konaním podporuje aj autonómiu klienta. Jednou z moţnosti neúcty v komunikácii s klientom môţe spôsobiť aj syndróm vyhorenia, ako proces, kedy sociálny pracovník stráca nadšenie, zmysel ţivota, úctu k druhým a vlastnému ţivotu, angaţovanosť pre prácu, ktorú vykonáva bez osobného záujmu, berie ju ako prostriedok na zabezpečenie ţivobytia (Kopřiva, 2006). Dôleţitou súčasťou je aj zachovanie primeraných fyzických kontaktov, ktoré sú na jednej strane nevyhnutné na vytvoreniu primeraného vzťahu a potvrdzujú spolupatričnosť, na druhej strane musia mať presne vymedzené hranice, pretoţe napr. klienti a mentálnym postihom ich nemusia správne pochopiť. Otázkou je aj fyzicky kontakt s dementným klientom, kde môţe sociálny pracovník svojim prejavom vyjadrovať porozumenie, spolupatričnosť, porozumenie, ale aj vyvarovať sa pocitu nadvlády či súcitu a pod. - 211 -
Page 1 and 2:
Aplikovaná etika v sociálnej prá
Page 3 and 4:
A p l i k o v á e t i k a v s o c
Page 5 and 6:
Page 7 and 8:
Page 9 and 10:
Page 11 and 12:
Page 13 and 14:
Page 15 and 16:
Page 17 and 18:
Page 19 and 20:
Page 21 and 22:
Page 23 and 24:
Page 25 and 26:
Page 27 and 28:
Page 29 and 30:
Page 31 and 32:
Page 33 and 34:
Page 35 and 36:
Page 37 and 38:
Page 39 and 40:
Page 41 and 42:
Page 43 and 44:
Page 45 and 46:
Page 47 and 48:
Page 49 and 50:
Page 51 and 52:
Page 53 and 54:
Page 55 and 56:
Page 57 and 58:
Page 59 and 60:
Page 61 and 62:
Page 63 and 64:
Page 65 and 66:
Page 67 and 68:
Page 69 and 70:
Page 71 and 72:
Page 73 and 74:
Page 75 and 76:
Page 77 and 78:
Page 79 and 80:
Page 81 and 82:
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
Page 87 and 88:
Page 89 and 90:
Page 91 and 92:
Page 93 and 94:
Page 95 and 96:
Page 97 and 98:
Page 99 and 100:
Page 101 and 102:
Page 103 and 104:
Page 105 and 106:
Page 107 and 108:
Page 109 and 110:
Page 111 and 112:
Page 113 and 114:
Page 115 and 116:
Page 117 and 118:
Page 119 and 120:
Page 121 and 122:
Page 123 and 124:
Page 125 and 126:
Page 127 and 128:
Page 129 and 130:
Page 131 and 132:
Page 133 and 134:
Page 135 and 136:
Page 137 and 138:
Page 139 and 140:
Page 141 and 142:
Page 143 and 144:
Page 145 and 146:
Page 147 and 148:
Page 149 and 150:
Page 151 and 152:
Page 153 and 154:
Page 155 and 156:
Page 157 and 158:
Page 159 and 160: A p l i k o v á e t i k a v s o c
Page 209: A p l i k o v á e t i k a v s o c
Page 261 and 262:
Page 263 and 264:
Page 265 and 266:
Page 267 and 268:
Page 269 and 270:
Page 271 and 272:
Page 273 and 274:
Page 275 and 276:
Page 277 and 278:
Page 279 and 280:
Page 281 and 282:
Page 283 and 284:
Page 285 and 286:
Page 287 and 288:
Page 289 and 290:
Page 291 and 292:
Page 293 and 294:
Page 295 and 296:
Page 297 and 298:
Page 299 and 300:
Page 301 and 302:
Page 303 and 304:
Page 305 and 306:
Page 307 and 308:
Page 309 and 310:
Page 311 and 312:
Page 313 and 314:
Page 315 and 316:
Page 317 and 318:
Page 319 and 320:
Page 321 and 322:
Page 323 and 324:
Page 325 and 326:
Page 327 and 328:
Page 329 and 330:
Page 331 and 332:
Page 333 and 334:
Page 335 and 336:
Page 337 and 338:
Page 339 and 340:
Page 341 and 342:
Page 343 and 344:
Page 345 and 346:
Page 347 and 348:
Page 349 and 350:
Page 351 and 352:
Page 353 and 354:
Page 355 and 356:
Page 357 and 358:
Page 359 and 360:
Page 361 and 362:
Page 363 and 364:
Page 365 and 366:
Page 367 and 368:
Page 369 and 370:
Page 371 and 372:
Page 373 and 374:
Page 375 and 376:
Page 377 and 378:
Page 379 and 380:
Page 381 and 382:
Page 383 and 384:
Page 385 and 386:
Page 387 and 388:
Page 389 and 390:
Page 391 and 392:
Page 393 and 394:
Page 395 and 396:
Page 397 and 398:
Page 399 and 400:
Page 401 and 402:
Page 403 and 404:
Page 405 and 406:
Page 407 and 408:
Page 409 and 410:
Page 411 and 412:
Page 413:
show all

AplikovanÃ¡ etika v sociÃ¡lnej prÃ¡ci - Prohuman

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?