12.05.2015 Views

Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h<br />

_______________________________________________________________________________________<br />

Model etického myslenia a rozhodovania je postavený na morálnej citlivosti, morálnom<br />

úsudku, morálnom úmysle a morálnom správaní. Imagináciu tak chápeme ako proces<br />

myslenia, kde ďalej psychológovia, ale aj aplikovaný etici na čele s Patriciou Werhane,<br />

opisujú zloţenie morálnej imaginácie / predstavivosti.<br />

Jej stavbu tvoria štyri rozhodujúce procesy (Moberg, Seabright, 2000, s. 847):<br />

1. morálna citlivosť,<br />

2. morálny úsudok,<br />

3. morálny zámer,<br />

4. morálne správanie.<br />

V nadväznosti na Davida Huma a Adama Smitha súčasnú koncepciu morálnej imaginácie<br />

Patricia Werhane podáva cez analýzu imaginácie. Je potrebné rozlišovať medzi tromi typmi<br />

morálnych predstáv (P. Werhane, In: Moberg J.D., Seabright A.M., 2000, s. 848):<br />

I. reprodukčná imaginácia – uvedomenie si kontextu, schémy, opisu a moţných<br />

morálnych konfliktov a dilem;<br />

II.<br />

produktívna imaginácia – spočíva vo vylepšení schémy, vziať do úvahy nové<br />

moţnosti v rámci situácie, problému;<br />

III.<br />

tvorivá imaginácia – hovorí o schopnosti predstaviť si a realizovať moţnosti,<br />

ktoré nie sú závislé na pôvodnom kontexte, je to projekt novej schémy, predstaviť si a<br />

hodnotiť nové moţnosti riešenia a ich dôsledky.<br />

V jednoduchej interpretácií ide o :<br />

1. aktuálny opis situácie;<br />

2. vylepšenie jeho schémy, produkcia nových moţností riešenia situácie;<br />

3. aplikáciu novo vytvorených moţností, a ich následné hodnotenie.<br />

Na tomto mieste je na významné zobraziť aj postoj pragmatistov. Pragmatisti tak na čele s<br />

R. Rortym hľadajú iba jednu odpoveď – uţitočnosť : „Uţitočn z hľadiska lepšej budúcnosti".<br />

Lepšej v tom zmysle, ţe v nej bude viac toho, čo povaţujeme za dobré a menej toho, čo<br />

povaţujeme za zlé. Podľa R. Rortyho morálny vývoj jednotlivca a morálny pokrok ľudského<br />

rodu ako celku súvisia : „s reklasifkovaním ľudského „Ja“ tak, aby vzťahy konštituujúce toto<br />

„Ja“ boli rozmanitejšie. Ideálnou hranicou rastu tejto rozmanitosti je „Ja“ obsiahnuté v<br />

kresťanských a budhistických opisoch svätosti - je to ideálne „Ja“, ktoré hlad a utrpenie<br />

kaţdého človeka (ba dokonca kaţdého zvieraťa) preţíva ako intenzívnu bolesť. Keby sa tento<br />

proces zavŕšil, termín "morálka" by z jazyka vypadol. Potom by totiţ nebolo moţné ani<br />

potrebné dávať do protikladu prirodzené a morálne konanie. Potom by sme všetci disponovali<br />

Kantovou "svätou vôľou", myslí si Rorty. Čím viac sa identifikujeme s tými, ktorým<br />

- 247 -

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!