12.05.2015 Views

Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h<br />

_______________________________________________________________________________________<br />

pomáhajúca profesia orientovať na myšlienky a filozofiu logoterapie a nastupujúcej potreby<br />

vychovávať ku komunikácii v rozmere nachádzania vôle ku zmyslu (Zelina, 2004). Význam<br />

spočíva v podpore komunikačných vzorcov stretávania a preţívania spoločnej hodnoty. Tu sa<br />

dá nájsť skrytý rozmer úspešnej komunikácie mladých a s mladými. Pomáhajúca profesia<br />

musí byť zaangaţovaná do aktivít a priestoru dospievajúceho. Čiţe ide o posilnenie vlastného<br />

vplyvu na jedinca cez rovesníkov, peer skupiny, cez angaţovanie sa pri budovaní<br />

svojpomocných skupín mladých so špecifickými problémami a potrebami. Existuje tak potom<br />

šanca, ţe pomáhajúca profesia má moţnosť ovplyvniť etický rozmer problémovej<br />

komunikácie.<br />

V neposlednom rade k úplnému zvládnutiu interpersonálnej komunikácie s mladými je<br />

nevyhnutné učiť ich otvorenej komunikácii. A tu pramení zásadný etický aspekt úspešnosti<br />

prakticky ovplyvniť dospievajúcich v komunikácii. Podpora mladého človeka zo strany<br />

profesionála je postupným nadobúdaním schopnosti jedinca budovať dôveru nielen v seba, ale<br />

aj v druhého, čo je základom, ţe v komunikácii sa nebude osoba skrývať za masku. To je<br />

často problém v komunikácii intelektovo zdatnejších adolescentov. Problém, ktorý<br />

komplikuje túto situáciu je sebaprijatie, reálne videnie komplexu celej osoby aj s tienistými<br />

stránkami nie je povzbudzujúce pre ego jedinca, na druhej strane veľmi dôleţité pri budovaní<br />

reálnej komunikácie. Naskytuje sa pre pedagóga, či sociálneho pracovníka moţnosť naučiť<br />

dospievajúcich zvládať konflikty intrapersonálneho charakteru a rovnako aj interpersonálneho<br />

významu. Ďalej tieţ pomáhať naučiť sa zvládať stres ako spúšťač mechanizmu konfliktného<br />

správania. Realizácia soiálno-psychologických výcvikov má svoje opodstatnenie v školskej<br />

praxi. Reálna komunikácie bez masky (ak sa adolescent nebude hrať na ideál), je<br />

predispozíciou zachovávať v komunikácii ďalšie mravno-charakterové zásady jednania<br />

a správania sa ako sú čestnosť, úprimnosť, spravodlivosť, statočnosť, zásadovosť,<br />

vyrovnanosť, disciplinovanosť, či charakterová pevnosť.<br />

Psychologická zásada hovorí, ţe závaţnosť informácie porovnávame s osobou, ktorá<br />

informáciu odovzdáva, čím sa zvýrazňuje potreba pomáhajúcej profesie byť osobnostne aj<br />

profesionálne na kvalitatívne vysokej úrovni vzhľadom k prijímateľovi nášho komunikačného<br />

snaţenia (Kühlinger, 2007). Táto etická zásada platí samozrejme aj pre beţnú ţivotnú prax.<br />

Sila komunikácie vzrastá so silou osobnosti a osobný status nezaťaţený mravnocharakterovými<br />

negatívami zvyšuje šancu na dosiahnutie zámerov komunikačného procesu.<br />

Zvlášť to platí pri komunikácii s dospievajúcim jedincom, ktorý v komunikácii takmer vţdy<br />

nastavuje zrkadlo dospelej autorite. Osobná participácia pomáhajúcej profesie znamená v tej<br />

chvíli najväčší prínos a síce reflexia, schopnosť spracovať všetky prejavy, nespracované<br />

- 349 -

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!