Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A p l i k o v á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i a ď a l š í c h p o m á h a j ú c i c h p r o f e s i á c h
_______________________________________________________________________________________
Komunikácia v paliatívnej medicíne
Komunikácia s rodinou terminálne chorého, predstavuje pre sociálnych a zdravotných
pracovníkov veľmi náročnú úlohu. Dostávajú sa do pozície, kedy sa zomierajúci pacient a
jeho rodinní príslušníci chcú dozvedieť maximum informácii a k tomu má kompetenciu len
lekár. Úlohou ostatných pracovníkov je pomôcť rodine pri procese umierania, počúvať,
zapojiť sa do starostlivosti o klienta a vyjadrovať súcit.
Voľná a otvorená komunikácia prináša nielen úľavu, ale aj jasno vo veciach a mala by byť
súčasťou práce všetkých zdravotných a sociálnych pracovníkov v zariadeniach, kde sa
stretávajú s ľuďmi ťaţko a beznádejne chorými. Vzťah sa vytvára a udrţuje prostredníctvom
komunikácie, ktorá môţe byť verbálna aj neverbálna. Bez rozhovoru s druhými ľuďmi nie je
moţné pravdivejšie sebapoznanie ani vyrovnávanie sa s tak náročnou prácou, ako je
starostlivosť o umierajúcich ľudí (Vymětal, 1999).
K tomu, aby bol zdravotný či sociálny pracovník v komunikačných vedomostiach
expertom, nestačí len supervízia a spätná väzba. Nutná je i disciplína a sebareflexia, ktorých
nácvik často vo vzdelávaní sestier, lekárov a sociálnych pracovníkov chýba. Nácvik
vedomostí v komunikácii nestačí, aby došlo k trvalej zmene správania. Pracovník sa musí
chcieť zmeniť, musí byť k zmene motivovaný a musí byť v nej podporovaný.
Pri podávaní informácii pacienta treba rešpektovať a ak si nepraje pravdu poznať, tak mu
ju nevnucujeme. Nie je vhodné pouţiť slovo rakovina, spojené na verejnosti s
nevyliečiteľnosťou, rozkladom, so strastiplným a bolestným zomieraním. Pacient má však
právo poznať pravdu a informovaný človek lepšie a spoľahlivejšie spolupracuje. Informujeme
šetrne s ohľadom na psychické moţnosti, vedení zásadou ,,primum non nocere“ (Šoltés,
2008).
Mojtová (2010) uvádza, ţe informovanosť pacienta je veľmi dôleţitá, pretoţe len tak
môţe pacient prechádzajúci jednotlivými fázami zomierania dospieť k prijatiu, k akceptácii.
Je dôleţité klásť dôraz na spôsob oznamovania informácii.
Etika v paliatívnej medicíne
Pri rozhodovaní v závere ţivota je nevyhnutné riešiť etické otázky. Otázky umierania
a smrti sú spojené s osobnými hodnotami a názormi na utrpenie a význam smrti. Paliatívna
starostlivosť sa usiluje o zaistenie pohody a kvality ţivota a zdôrazňuje, ţe pacient si určuje
smer starostlivosti sám. Pri snahe dosiahnuť pohodlie a kvalitu ţivota prostredníctvom
starostlivosti orientovanej na pacienta sa často objavujú rozdiely v názoroch, čo je pre
pacienta najlepšie. Ide najmä o podávanie mnoţstva morfia, asistovanej samovraţde
- 185 -