Aplikovaná etika v sociálnej práci - Prohuman

A n d r e j M á t e l , M i l a n S c h a v e l , P a v e l M ü h l p a c h r , T i b o r R o m a n ( e d s . )
__________________________________________________________________________________________
Abstrakt
Filozofické a etické východiská sociálnej spravodlivosti
Philosophical and ethical bases of social justice
Ľudovít HAJDUK
Obsah pojmu sociálna spravodlivosť prešiel v rámci dejín filozofie a etiky od svojho
„objavenia“ aţ po súčasnosť veľmi významným vývojom. Sociálna spravodlivosť sa dnes
v rámci filozofie a etiky reflektuje skôr v „hospodárskom“ význame ako problematika
spravodlivého rozdelenia nedostatkových materiálnych hodnôt s relevantnými spoločenskými
vzťahmi a v tomto význame je potrebné chápať ju ako čosi substanciálne. Najvýznamnejšími
otázkami súčasného diskurzu o sociálnej spravodlivosti je najmä problematika politickej
spravodlivosti, „individuálnej“ a „redistribučnej“ spravodlivosti v rámci rozšírených modelov
riešenia týchto otázok R. Nozickom, F. A. Hayekom, J. Rawlsom, M. Walzerom
a K. Marxom a ich zástancov.
Kľúčové slová
Sociálna spravodlivosť, filozofia, etika, liberalizmus, komunitarizmus.
Abstract
The concept of social justice has undergone in the history of philosophy and ethics from his
"discovery" to the present a very significant development. Social justice is now within the
philosophy and ethics, rather reflects the "economic" sense to the issue of equitable
distribution of scarce material goods relevant to social relations and in that sense it should be
understood as something nominal. The most important issues of the contemporary discourse
on social justice is a particular issue of political justice, "individual" and "redistributive"
justice in the currently extending the model to address these issues to the R. Nozick, F. A.
Hayek, J. Rawls, M. Walzer and K. Marx and their supporters.
Key words
Social justice, philosophy, ethic, liberalism, communitarism.
„Z minulosti svojej rodiny, svojho mesta, svojho kmeňa, svojho národa si nesiem
mnoţstvo bremien, dedičstiev, oprávnených očakávaní a záväzkov. Toto sú danosti
môjho ţivota, moje morálne východisko. Toto sčasti dodáva môjmu ţivotu morálnu
výlučnosť. Modernému individualizmu sa pravdepodobne táto myšlienka bude zdať
cudzia a zrejme prekvapivá. Z hľadiska individualizmu som tým, kým som si zvolil byť.
Ak budem chcieť, môţem kedykoľvek spochybniť to, čo povaţujem iba za náhodné
spoločenské črty svojej existencie.“
Alasdair MacIntyre
- 104 -